MARTIN. Martinský odchovanec Jaroslav Török si naposledy obliekol dres svojho materského klubu v sezóne 2008/2009. Na začiatku aktuálneho ročníka sa do Turca vrátil, aby zaujal pozíciu asistenta generálneho manažéra. Mesiac po svojom príchode mal počas dvoch zápasov zaskočiť na striedačke áčka za Daniela Babku, ktorý na lavičke extraligistu predčasne skončil. Záskok sa už medzičasom zmenil na úväzok do konca sezóny.
Spoločné leto by pomohlo
„Ani vo sne mi nenapadlo, že to takto skončí,“ povedal Jaroslav Török tesne po tom, ako podpísal trénerský kontrakt.
Od 19. októbra, keď sa spolu s Michalom Beranom a Andrejom Novotným postavili na striedačku, získal Mountfiled v 21 stretnutiach 27 bodov so skóre 49:60. Zatiaľ odchádzali z ľadu deväťkrát v pozícii víťazov (z toho boli štyri víťazstva za dva body) a dvanásťkrát prehrali (v troch prípadoch si do tabuľky pripísali aspoň bod).
„Bilancia mohla byť lepšia. Najmä v týždňoch, keď bol program poriadne nahustený, sme sa borili s kondičným deficitom. V tejto súvislosti sa vynára otázka, či sa nevrátiť k spoločnej letnej príprave,“ zamyslel sa Jaroslav Török.
Situáciu však poriadne komplikovali aj zranenia a choroby. Napríklad v poslednom vzájomnom súboji proti Žiline nemohli kormidelníci počítať s jedenástimi hráčmi.
„Takéto niečo som nezažil ani ako hráč, ani ako tréner. Veď nám chýbala polovica mužstva,“ krútil hlavou.
Bál sa klopania na dvere
Zdravotné problémy sa s Martinčanmi ťahajú prakticky od začiatku ročníka. Len čo sa niektorej z formácií začne dariť, hneď sa niektorí z jej členov zraní.
„Stále sme nútení meniť zloženie útokov a chalani sa tak musia zohrávať priamo v zápasoch. Trpia tým najmä naše presilovky. Aj vďaka nízkej efektivite ich využitia sme prišli o body.“
V poslednom čase tak chodil Jaroslav Török na zimný štadión s obavami. Dvere na trénerskej miestnosti totiž jeho zverenci otvárali až príliš často.
„Len som sa modlil, aby zas niekto nezaklopal a nepovedal vetu: Nemôžem hrať. Priznám sa, v hlave mi vírili myšlienky, či na chalanov netlačiť, aby sa ešte viac zaťali a išli cez bolesť či chorobu.“
Od Smreka čaká viac
Na druhej strane Jaroslav Török vyzdvihuje morálku tímu. Nasadenie a bojovnosť svojim zverencom nemôže uprieť. Cítiť to najmä v meraniach síl proti súperom z našej váhovej kategórie. Kým v poslednom čase Martinčanom tieto zápasy veľmi nevychádzali, teraz sme dvakrát po sebe zdolali tak Žilinu, Piešťany, ako aj Skalicu.
„Nepriazeň osudu, akou je napríklad množstvo zranení, môže kabínu zomknúť. Mužstvo tak nezlomia veci, ktoré by ho z iných okolností poslali do kolien.“
Medzi hráčov s najstabilnejšou výkonnosťou zaraďuje Ivana Ďatelinku s Lukášom Matejkom a páči sa mu progres Tomáša Brcka s Michalom Dvořákom. Naopak viac čakal od Petra Smreka.
„Peťo má síce zdravotné problémy, ale som presvedčený, že vzhľadom na svoje líderské schopnosti môže byť pre nás ešte užitočnejší ako doteraz.“
Škoda, že neprišiel tréner Říha
Spoluprácu trénerského triumvirátu Török – Beran – Novotný si jeho šéf pochvaľuje. Každý zo spomínaného tria má svoje úlohy, no takisto v ňom funguje demokracia.
„Ja vediem zápasy i tréningový proces, Mišo má na starosti analýzu a systémy hry a Andrej sa špeciálne venuje obrancom. Sme na jednej vlnovej dĺžke a pri kľúčových rozhodnutiach sa opieram aj o postrehy a názory kolegov,“ hovorí Jaroslav Török, ktorý ako kormidelník získal majstrovský titul s dorastencami Zvolena.
Pod Pustým hradom sa ako asistent Petra Mikulu tešil aj z triumfu medzi seniormi. Potom stál na zvolenskej lavičke aj po boku Júliusa Šuplera.
„Veľa som sa od nich naučil a každému začínajúcemu trénerovi by som prial takúto skúsenosť. Preto ma mrzí, že do Martina neprišiel český odborník Miloš Říha. Čerpať z jeho skúseností by bolo na nezaplatenie.“
Všetci ako Dzubina
Prestávka v každom prípade príde celku Mountfieldu vhod. Všetci si budú môcť trochu do hokeja oddýchnuť a následne dobiť baterky počas krátkeho kondičného mikrocyklu. Navyše 28. decembra, keď je na programe najbližší extraligový zápas, by už mohol byť káder takmer kompletný.
Na záver ešte Jaroslav Török prezradil, čo by ho v novom hokejovom roku najviac potešilo.
„Keby za nami fanúšikovia stáli tak ako naposledy v Poprade. Cítili, že mužstvo bojuje, a preto naplno povzbudzovali aj za nepriaznivého stavu 0:3. Takisto mojim chalanom prajem, aby podávali také výkony, ako v posledných kolách Miško Dzubina, ktorý v ťažkých chvíľach výrazným spôsobom pomohol celému mužstvu,“ dodal.
