Štefanské zábavy sa až na pár výnimiek konajú v Turci už len veľmi sporadicky. Takéto akcie boli populárne najmä v 80-tych rokoch. Ako spomína DJ Ján Haliena, v 90-tych rokoch nastal veľký útlm štefanských zábav a trvá až dodnes. Dôvod je vraj jednoznačný.
„Pokiaľ druhý sviatok vianočný, ktorý je na Štefana, nevyšiel na dobrý termín a na druhý deň sa muselo ísť do práce, ľudia radšej nešli nikam, aby si nemuseli brať 27.decembra voľno a dávať sa dokopy a dospávať po bujarej zábave,“ s úsmevom vysvetľuje skúsený DJ a dodáva, že za socializmu takýto problém neexistoval.
Stretnutie po sto rokoch
V období rozpuku štefanských zábav sa však na nich príliš nehrala diskotéková hudba.
„Klasikou bola živá kapela, žiadny DJ. My ako diskdžokeji sme veľa štefanských zábav veru neodohrali. Ak sa dnes takáto akcia koná, tak je to v kombinácií ľudová hudba a DJ alebo len čisto nejakí ľudovkári, ktorí dokážu zahrať aj moderné veci,“ opisuje Ján Haliena. Ako ďalej hovorí, najlepšie zábavy všeobecne v Turci boli v Turanoch, Sučanoch, Malom Čepčíne a Turčianskej Štiavničke nazývanej i mekka zábavy.
Na Štefana sa teda kedysi Turiec zabával prevažne na ľudovú hudbu. Pravidelne však musela odznieť obľúbená vianočná pieseň od kapely Wham – Last Christmas.
„Na takéto akcie sa zväčša chodili aj chodia odviazať ľudia, ktorí sa bežne počas roka nezabávajú. Ale po vianočných sviatkoch sa chcú stretnúť s kamarátmi, vymeniť si zážitky, dojmy aj darčeky. Veď dnes sú všetci rozlezení kade-tade po svete, ale na Vianoce prídu domov a nechcú sa vidieť len s rodinou, ale aj so známymi, priateľmi z detstva, na ktorých dlho nemali čas. A spoločné rande si dajú práve na štefanskej zábave,“ objasňuje DJ Haliena.
Organizátor a ochrankár v jednom
K dobrej hudbe a nálade patrí aj niečo dobré pod zub. Podľa Jána Halienu, zvyk Slovákov nosiť si jedlo na zábavy rozhodne nevymizol.
„Ako v minulosti tak i teraz si nosievajú do kulturákov rôzne jednohubky, chlebíčky a koláče. Skrátka, čo ostalo doma po sviatkoch. Duch Vianoc pretrvával. Sála bola tematicky vyzdobená, ľudia pekne oblečení v nových veciach spod stromčeka a niektorí si ešte vymieňali darčeky. Dnes si aspoň pripijú a idú na poldeci k baru,“ spomína dídžej z Martina.
Na miestnych zábavách či diskotékach kedysi funkciu ochrankárov alebo security zabezpečovali organizátori. Dnes sú vyhadzovači na vstupe úplnou samozrejmosťou.
„Akcie tohto duchu sú vždy spojené aj s niekoľkými partiami, ktoré na ne chodia len preto aby sa pobili, alebo provokovali. Ostatní prídu najmä veľmi prudko vyresetovať a zabaviť sa, čo tiež môže dopadnúť rôzne,“ konštatuje Haliena.
Pevná vôľa všetko zdolá
Aj na samotného DJ-a striehli na zábavách najmä v minulosti rôzne priateľské pokušenia.
„Celý večer som musel čeliť neustálym pozvaniam na poldeci, alebo sa ma snažili podplatiť vínom, keď chceli zahrať nejakú pesničku. Diskdžokej musí mať pevnú vôľu, aby nedopadol zle,“ žartuje Haliena a dopĺňa, že medzi zábavychtivými aktuálne veľmi letia slovenské a české hity, ako aj ľudovky. Naopak, v 80-tych rokoch, keď bol tento druh hudby na vzostupe, na diskotékach si ľudia žiadali zahraničných interpretov.
„Našej muziky boli vtedy presýtení a prahli po tom, čo mali zakázané. Dnes si zas Slováci potrebujú na akcií nielen zatancovať, ale aj zaspievať a k tomu sú české a slovenské pesničky ideálne, lebo majú známe slová,“ zmieňuje sa.
Podľa Jána Halienu je v súčasnosti pre niektorých veseliacich sa ďalším zážitkom aj cesta domov. Napriek tomu, že väčšina veľkých podujatí zabezpečí z dedín autobusovú dopravu, radšej idú pešo.
„Typickým príkladom je odchod z akcií v Turčianskej Štiavničke. Hoci je vonku zima, niektoré partie idú i tak pešo domov, lebo tie cesty sú často obohatené o vtipné zážitky. Cestou si spoločne zaspomínajú na staré časy,“ uzatvára známy didžej z Turca.
