MARTIN. Podľa Evy Krekovičovej „melódia piesne je variantom známej vianočnej koledy najčastejšie sa vyskytujúcej s incipitom Šťastia, zdravia, pokoj sväty rozšírenej pôvodne prakticky na celom území Slovenska. Napr. v prvej žánrovej knižnej zbierke kolied zaznamenaných v ústnom podaní, v Slovenských koledách z roku 1992, nachádzame spolu až štyri varianty tejto piesne a najmä stredná časť melódie patrí v slovenskom repertoári vianočných piesní k putovným, často sa vyskytujúcim motívom“. (Krekovičová, Nie je hymna ako hymna, hymny v procesoch transformácie na prelome tisícročia). V ďalších publikovaných článkoch sa nesprávne uvádza, že spevník so zbierkou pastorálnych piesní „Písně pastorálne“, ručne napísaných v slovenskom nárečí tohto regiónu ale aj s latinskými omšovými piesňami bol náhodne objavený v roku 1989 na pôjde staršieho rodinného domu rodiny Blahoroda Kollárika v Chrenovci – Brusne, čím znevážili hodnotu tohto ako oko v hlave starostlivo opatrovaného dielka drozdovsko-kolárikovskou rodinou. Táto zbierka sa uchováva u potomkov G. Drozda ako vzácne dedičstvo, rodinný klenot, ktorý sa dedí z generácie na generáciu a v súčasnom období ju vlastní jedna z prapravnučiek Gašpara Drozda. Na rozdiel od Kollárovho diela „Národnie spievanky“, ktoré pozostáva len z textov, obsahuje zbierka G. Drozda aj notový záznam, čím prispel k písomnému zaznamenaniu a zachovaniu tejto krásnej melódie pre ďalšie generácie.
Táto zbierka dala podnet na vznik podujatia „Dni kolied kresťanov“, kedy prvýkrát zaznela v tejto podobe na prvom ročníku v roku 1991 v podaní študentov bratislavského konzervatória – pod vedením študenta VŠMU v Bratislave - ojedinelom ekumenickom festivale konanom už tradične každý rok v obci Chrenovec – Brusno na Hornej Nitre, ktorý uchováva a rozvíja vianočné tradície v ľudovom aj autorskom interpretačnom stvárnení piesní, vinšov, vianočných hier a zvyklostí, zahŕňa všetky kresťanské cirkvi na Slovensku a na ktorom sa zúčastňujú stovky ľudových umelcov z desiatok folklórnych súborov a skupín z celého Slovenska ale aj za pravidelnej účastí hostí zo zahraničia.
Na melódiu tejto Drozdovej koledy napísal nový text jeden zo zakladateľov festivalu, scenárista a režisér Viliam Gruska pod názvom „Daj Boh šťastia tejto zemi“ a pod týmto názvom je známa po celom Slovensku. Vďaka tejto zbierke Pastorel, ktorú Gašpar Drozd zostavil okolo roku 1830, sa zrodilo významné dielo, do ktorého realizácie vstúpili mnohé tvorivé a interpretačné osobnosti slovenskej kultúry a ktorého kultúrny význam pomaly presahuje slovenské hranice a nadobúda medzinárodný rozsah. Podľa jazykovej analýzy I. Ripku zbierka doteraz nevyšla tlačou a z pôvodne jednohlasnej melódie bol vytvorený dvojhlas, časť melódie sa obohatila o bodkovaný rytmus a z takto upravenej novej koledy sa stáva takmer hymnická pieseň, ktorou účastníci začínajú i končia festival. Eva Krekovičová vo svojom článku Nie je hymna ako hymna, hymny v procesoch transformácie prelome tisícročia, v rámci jej terénneho výskumu zaznamenala, že táto koleda vystupuje ako stabilná zložka aj na Festivale viachlasného chrámového a ľudového spevu v Telgárte pod Kráľovou hoľou od roku 1995, a takisto zaznieva aj každý rok na tzv. Otváraní Vianoc v hornoliptovskej obci Liptovská Teplička okr. Poprad. Okrem tohto k jej všeobecnej obľube prispelo na Slovensku aj jej spopularizovanie V. Gruskom a miestnym súborom Hájiček pod vedením E. Trgiňu, ktorý každoročne touto piesňou otváraj Dni kolied kresťanov, medializácia prostredníctvom vydania CD v hudobnom spracovaní V. Godára a už v spomínanom interpretačnom stvárnení umelcov P. Dvorského a Pavla Haberu.
Gašpar Drozd sa narodil v roku 1805 v Hradci pri Prievidzi v roľníckej rodine rodičom Matejovi Drozdovi a Anne Drozdovej rod. Šidlovej. Pokrstený bol v rímskokatolíckom kostole sv. Bartolomeja v Prievidzi, tu ako študent navštevoval aj piaristické gymnázium. Bolo to rímsko-katolícke gymnázium spravované rehoľou piaristov so zameraním na hudbu, divadlo ale aj národne orientované s výukou slovenského jazyka aj napriek maďarizačným tendenciám povinnej výučby maďarčiny. Okrem všeobecného vzdelania sa tu mladý Gašpar Drozd naučil notové písmo a hru na organe. V čase, kedy navštevoval túto školu, mala iba šesť ročníkov a školské prázdniny boli v auguste a septembri. Po skončení štúdia na piaristickom gymnáziu na základe dekrétu od banskobystrického biskupa prichádza do cirkevnej školy v Chrenovci ako učiteľ a zároveň aj organista v kostole. Popri tejto náročnej pedagogickej práci sa venuje včelárstvu a ovocinárstvu.
Ako veľký prívrženec a obdivovateľ Juraja Fándlyho na základe jeho prvej tlačenej poľnohospodárskej príručky encyklopedického charakteru o hospodárení a gazdovstve „Piľní poľní a domajší hospodár“ sa aktívne presadzuje o zavádzanie osvedčených metód a postupov prác v oblasti poľnohospodárstva do praxe, čím si postupne získava celú dedinu aj široké okolie. Poznáva ľud, jeho ťažkú prácu na poli ale aj problémy, s ktorými sa musí dennodenne pasovať a nie je mu ľahostajný osud pracovitých a napriek ťažkým podmienkam veselých a spevavých dedinčanov. S pomocou kňazov v roku 1864 zakladá prvú miestnu cirkevnú knižnicu, nedeľnú školu a aj spolok striezlivosti, čím prispieva k šíreniu osvety v boji proti alkoholizmu a nadväzuje tak na výchovno-vzdelávacie snahy štúrovcov v tejto oblasti. Gašpar Drozd svojou neúnavnou národnobuditeľskou činnosťou patrí k drobným slovenským vzdelancom, a svojimi osvieteneckými ideami a národnoobrodeneckými snahami vyslovuje spätosť s pospolitým ľudom, z ktorého sám vyšiel.
Gašpar Drozd vychoval 6 detí, z toho traja išli v šľapajoch národne uvedomelého otca a stali sa učiteľmi, takisto aj vnuk Vojtech, ktorý nasledoval svojho otca Ignáca a bol v dedine veľmi obľúbený. Učiteľské povolanie aj naďalej pokračuje v každej generácii tohto na Hornej Nitre váženého významného rodu. Do dôchodku odišiel Gašpar Drozd v roku 1872 a zomrel 25. 8. 1879, pochovaný je v Chrenovci, kde má na svoju počesť postavený aj pamätník a tiež jeho meno nesie od roku 1992 aj Základná škola – ZŠ Gašpara Drozda Chrenovec-Brusno. V roku 2015 si pripomenieme 210. výročie jeho narodenia.
Poznámka: autorka čerpala informácie z ústneho a písomného podania prapravnučky Gašpara Drozda p. Magdy Krivánekovej rod. Kollárikovej/vnučky v článku spomínaného vnuka G. Drozda Vojtecha Drozda/, vďaka ktorej mohol tento článok vzniknúť.
Daj Boh šťastia tejto zemi
všetkým ľuďom v nej.
Nech im slnko jasne svieti
každý boží deň.
Nech ich sused v láske má,
nech im priazeň zachová.
Daj Boh šťastia celej zemi,
všetkým národom.
Nech im svetlo hviezdy lásky
ožaruje dom.
Hladným chleba dobrého,
chorým zdravia pevného.
Daj Boh šťastia celej zemi
všetkým národom.
Dopraj, Bože svojmu dielu
večné trvanie.
Nech sa samo nezahubí,
všetci prosíme.
Rybám čistej vody daj
vtáctvo a zver zachovaj.
Dopraj, Bože svojmu dielu
večné trvanie.
Príloha: Originál rukopis s notovým záznamom vianočnej koledy Hore vstavajte valasi a posluchajte na 52. strane rukopisnej zbierky kolied Gašpara Drozda
Autor: Eva Martinusiková
