ČREMOŠNÉ. Na farme v Čremošnom nás druhý decembrový utorok poobede vítal statný muž. Stisk pevnej ruky prezrádzal, že máme do činenia s chlapom, ktorý sa nebojí roboty.
„Práve nám vrcholí sezóna. Už pekných pár týždňov nemám čas na nič. Vstávam pred piatou ráno, domov sa často vraciam neskoro v noci. Neviem, či je piatok alebo sviatok. Ale nesťažujem sa. Naopak, som rád, že k nám ľudia chodia. Z desiatich sa po čase deväť vráti, stávajú sa z nich lojálni zákazníci. Naše tajomstvo tkvie v tom, že neprebaľujeme, ale chováme,“ povedal hneď na úvod Pavel Petránek, majiteľ farmy, ktorá sa zameriava predovšetkým na chov moriek a moriakov.
Pred istotou zvolil nejasnú budúcnosť
Turčan, ktorý ešte nemá ani štyridsať, sa pre budovanie vlastného podniku v rodnom kraji rozhodol pred štrnástimi rokmi. Predtým pracoval vo Veľkej Británii, u najväčšieho šľachtiteľa moriek na svete. Mohol tam zostať dodnes, záujem o jeho služby bol pre nadobudnutú odbornosť obrovský, no on sa vrátil domov. Pritiahol ho celoživotný sen. Pred istotou a pokojnejším životom si vybral každodennú drinu a nejasnú budúcnosť farmára na Slovensku.
„Družstvo v Mošovciach pred Vianocami v roku 2002 predávalo hospodársky dvor v Čremošnom. Keď som sa to dozvedel, neváhal som ani chvíľu a po 36 hodinách šoférovania z Liverpoolu sme podpisovali kúpnu zmluvu. Minul som síce na to ťažko nadobudnuté celoživotné úspory, ale neľutujem,“ spomína Pavel na zlomový okamih jeho v živote.
Štyristo mláďat na začiatku
Mladík z Turčianskych Teplíc začal farmárčiť so 400 jednodňovými morkami. Známi možno krútili aj hlavou, nie každý mu veril, no v prospech poľnohospodára hralo veľa skutočností. Vyštudovaný poľnohospodár, ktorý mal už ako pätnásťročný vlastné teliatko, nadobudol v Británii množstvo vedomostí a skúseností. Pozná problematiku produkcie násadových morčacích vajec, pričuchol k selekcii a plemenitbe, pracoval v genetickej banke ohrozených plemien moriek, nadobudol mäsiarenské a spracovatelské zručnosti, pozná a ovláda najmodernejšiu technológiu a trendy v produkcii morčaciny.
„Vtedy som ani netušil, ako sa mi to všetko zíde. Naučil som sa, ako sa farmárči vo vyspelom svete. Prešiel som viacerými oblasťami a každá mi veľa dala. Všetko sa snažím zúžitkovať. Ale stále sa učím niečo nové. Viem, že nemôžem zaspať na vavrínoch, neustále treba študovať, sledovať najnovšie vedecké poznatky a ich praktické aplikovanie. Dobrý farmár nemôže žiť z prítomnosti, musí vidieť za roh. A je mu jasné, že to všetko nerobí pre vidinu zisku. Zbohatnúť sa z toho nedá. Iba ak by sa všetko predalo. A to neplánujem,“ zasmial sa Pavel Petránek.
Farma nie je len o morkách
Jeho farma sa postupne rozrástla a nie je výlučné zameraná len na moriaky. Chovajú v nej aj gazdovské kurčatá, okrajovo sa venujú aj ovciam.
„Plníme priania ľudí, a takto si držíme ich dôveru. Morky by nám nevykryli celý rok. Aj keď sa snažíme o celoročnú produkciu čerstvej morčaciny, najviac očistených moriek sa darí predať teraz pred Vianocami a potom pred Veľkou nocou. Moriak sa vníma ako niečo sviatočné, v Anglicku tomu hovoria, že je to jedlo len pre pápežov a kráľov. Je to škoda, návyky sa ťažko menia, ale čo už. Preto našim odberateľom ponúkame aj inú alternatívu. Páči sa im to,“ netají spokojnosť poľnohospodár, ktorý má, čo robiť v každom ročnom období.
„S novým rokom riešim rôzne projekty, aj európske. Jeden sme už zrealizovali, ďalší aktuálne prebieha a pri treťom už máme žiadosť. Na jar odchovávame moriaky do veku 6 – 7 týždňov pre ľudí do ich záhrad na prídvorový výkrm. V lete sa zas napríklad balíkuje slama, suší sa seno. Musím sa obracať. Nielen kvôli sebe, veď mám aj zodpovednosť za ľudí, ktorí na farme pracujú. Zväčša sú to rodinní príslušníci a kolegovia, čo sú s nami od „plienok“. Nie je nás veľa, ale každý znalec domácich pomerov vie, aké je ťažké v poľnohospodárstve udržať zamestnanosť. Nám sa to, našťastie, zatiaľ darí,“ teší sa Pavel Petránek.
Doma nie je nikto prorokom
Morky z Čremošného sa predávajú v Turci i v susedných regiónoch. „Veď aj tu sa je a netreba ich ponúkať ďaleko od farmy,“ hovorí pracovitý farmár, ktorý sa vie vysporiadať s rôznymi prekážkami. Borí sa s nedôveryhodnou a nekalou konkurenciou či už domácou alebo zo zahraničia, ale aj ruskými sankciami. Aj tie sa ho dotkli. Jediné, čo sa mu nedarí, je chytiť sa v rodných Turčianskych Tepliciach.
„Ak v Tepliciach predáme zo tridsať moriek, tak je to veľa. Aj tu do bodky platí to známe, že doma nie je nikto prorokom. Neviem, čo je za tým. Snáď nie závisť. Veď kto by mi závidel tú drinu. Iba ak úspech. Ale aj za tým je len tvrdá, systematická a cieľavedomá robota. Každý si to môže skúsiť,“ zamyslel sa pri našom odchode z farmy Pavel Petránek.
