médiami a verejnosťou SNK.
MARTIN. Biblia degradovala vplyvom nevhodného uskladnenia a samotnej knižnej väzby. Zrejme ju často používali, a tak sa aj mechanicky opotrebovala. Našli sme ju vo veľmi zlom stave a reštaurovanie trvalo takmer dva roky, vysvetlila reštaurátorka SNK Danka Valovičová.
Celoživotné dielo, na ktorom Luther pracoval až do smrti, sa podľa Mažáriovej dočkalo 83 vydaní počas jeho života a neskôr 253 dotlačí. K jeho popularite prispel jednak jednoduchý jazyk, zrozumiteľný pre nevzdelaných poddaných a aj Guttenbergov vynález kníhtlače. Spomínaná biblia z roku 1703, ktorá sa našla v knižných zbierkach grófov Zayovcov, tzv. Zayovskej knižnici v Uhrovci, má 1672 strán písaného textu a 32 strán celostranových rytín, uviedla Mažáriová.
Doplnila, že biblia má pozoruhodné rozmery je 38 centimetrov (cm) vysoká, 26 cm široká a 15,5 cm hrubá. Bola viazaná v prírodnom svetlom pergamene, tlačená na ručnom papieri s veľkým množstvom rukopisných poznámok. Zaujímavosťou je, že bola viazaná v drevených knižných doskách, nie lepenkových. Biblia bola doslova v ´šalátovom´ vydaní pergamenový poťah bol po celej dĺžke chrbta pretrhnutý, viaceré miesta boli popraskané, s výraznými škvrnami. Poškodené šitie a jeho deformácia spôsobili poškodenie listov. Boli zatečené, pokvapkané možno dvesto tristoročným voskom. Časť hornej zapínacej spony chýbala, spodná bola kompletná. Okrem estetickej funkcie plnili tieto doplnky aj ochrannú funkciu držali knihu pokope, aby ani v nepriaznivých podmienkach nezmenila tvar, podotkla Mažáriová.
Reštaurátorka podľa nej začala po dôkladnej a veľmi podrobnej fotodokumentácii knihu rozoberať a mechanicky čistiť. Takto vyčistené listy sa následne čistili v kúpeľoch vlažnej vody, v ktorom zmizlo bežné znečistenie, opísala podrobnosti práce reštaurátorka s tým, že trhliny po červotočoch vyplnila akrilínovým tmelom na drevo.
Väčšie poškodenia listov doplnili tekutou papierovinou vhodného farebného odtieňa, potom sa všívali do knihy podľa pôvodnej technológie. Pôvodný pergamenový poťah reštaurátorka opatrne vyčistila štetcom a skalpelom, okraje zbrúsila na požadovanú hrúbku. Po dôkladnom vysušení sa potrebné miesta nového poťahu farebne prispôsobili pôvodnému. Na záver knihu zakonzervoval tuk a zatvoril zreštaurovaný zatvárací ochranný obal. Je vystavená a sprístupnená bádateľom i bežným záujemcom v Apponyiovskej knižnici v kaštieli v Oponiciach, dodala Mažáriová.
