MARTIN. Známy martinský športový funkcionár a publicista Peter Rovnianek je vášnivým zberateľom. Jeho bohatstvom, ktorý by nevymenil za nič na svete, sú známky, mince, vlajky a predovšetkým odznaky. Len športových, na ktoré sa špecializuje, má viac ako dvanásťtisíc. Má na to zriadenú jednu vitrínu, ale mnohé sa pýšia aj na obraze.
„Zberateľstvo som zdedil po otcovi. Začalo to v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy leteli známky a aj mňa to chytilo. Zbierali sa z rôznych štátov. Cieľom bolo, mať ich čo najviac. Nebolo to ale samoúčelné, napríklad, keď som sa dostal k novému exempláru, automaticky som vytiahol atlas sveta a zisťoval, kde sa tá, či ona krajina nachádza. Zaujímalo ma to. Aj takto sa spoznávala naša planéta. Bez televízora, počítačov či mobilov,“ zaspomínal na detstvo Peter Rovnianek.
K odznakom ho naštartoval otec
Zlom v jeho zberateľskej kariére nastal, keď mal pätnásť rokov. Otec, sám zberateľ, ho v koníčku podporoval a daroval mu päťsto odznakov.
„Veľmi ma to nadchlo. Bola to nádhera, nevedel som sa od odznakov odtrhnúť. Vtedy sa zbierali erby miest, svoje odznaky mali aj fabriky, ďalšie sa vyrábali pri rôznych spoločenských a politických príležitostiach,“ zamýšľal sa Peter Rovnianek, ktorý ale doslova prepadol odznakom so športovou tematikou.
„Bolo to prirodzené, veď sám som bol aktívny futbalista. Šport ma napokon sprevádza celý život. Či už ako funkcionára alebo dopisovateľa. Vďaka nemu som spoznal stovky ľudí, aj tých známych. Keďže poznali moje koníčky, nezabudli mi nejaký ten odznak doniesť. A mnohé som si zo sveta doniesol sám. Získavajú sa však aj výmenou či dopisovaním,“ vysvetlil zberateľ.
Prispeli mu Švehla či Cíger
Do zbierky mu napríklad prispeli hokejisti Robo Švehla, Zdeno Cíger, Jaro Török, Rado Somík, Andrej Novotný, Jano Tabaček a samozrejme syn Rasťo. Ale aj tréneri Jozef Jankech, Pavel Slouka, Ivan Némethy či rozhodcovia Martin Balko a Miroslav Valach.
„Tých mien je oveľa viac, všetci sa ani vymenovať nedajú. Bol by to dlhý zoznam. Každému som sa vždy poďakoval. Ani si neviete predstaviť, čo pre zberateľa znamená odznak, ktorý ešte v zbierke nemal. Vždy sa z neho teším ako malé dieťa.“
Peter Rovnianek precestoval kus sveta. Mal možnosť naživo pocítiť atmosféru letných olympijských hier v Mníchove (1972) a aj zimných v Insbrucku (1976) a v Sarajeve (1984). Na vlastnej koži zažili aj hokejové či futbalové šampionáty, bol aj na viacerých veľkých atletických pretekoch, či ďalších významných športových podujatiach.
Zberateľ nudu nepozná
„Podujatia európskeho či svetového charakteru sú pre zberateľov rajom. Zídu sa doslova z celého sveta a výmena môže začať. Odznaky som si vymieňal pred halou Zetra v Sarajeve, ale i v olympijskom parku v Mníchove. Vždy som odchádzal s cennými úlovkami,“ tešil sa Peter Rovnianek.
„Ďalšou možnosťou nájsť to svoje sú burzy. Pochodil som Bratislavu, Prahu, Budapešť, ale už sa konajú aj v Žiline alebo v Trenčíne,“ dodal nestor turčianskeho športu, ktorý sa špecializuje najmä na odznaky z olympiád, hokejových či futbalových majstrovstiev sveta alebo Európy. V jeho zbierke nájdete aj odznaky národných olympijských výborov.
„Mám ich asi 170. Nie sú to všetky, nejaké mi ešte chýbajú. Zberateľstvo mi veľa dalo, aj vďaka nemu som sa vo svojom živote nikdy nenudil,“ spokojne zakončil zaujímavé rozprávanie Peter Rovnianek.
