MARTIN. Druhá decembrová nedeľa, ráno deväť hodín. Pri martinskom splave pod Bystričkou sa schádza asi pätnásťčlenná skupina ľudí. Chvíľu sa rozprávajú, vyzlečú sa do plaviek, vzájomne sa povzbudia a šup do studeného Turca.
Ortuť na teplomeri sa drží na nule, voda je o niečo teplejšia - má tri stupne. Turčianske nanuky, tak si otužilci hovoria, si v nej v pohode zašantia i zaplávajú. Úsmev, ako nám zababušeným na brehu, im vôbec nezmrzne. Niektorí v mrazivej rieke vydržia dve až tri minúty, tí najotužilejší viac ako desať.
„Ľudia zvyknú mať rôzne méty. Niekto si chce skočiť banding jumping, iní zas padákom z lietadla. Ja som túžil bez akejkoľvek prípravy vliezť do vody. Nakoniec sa mi to podarilo na jazere v centre Nitry, asi v januári pred štyrmi rokmi. Vtedy som vydržal pol minútku. Odvtedy sa takto otužujem pravidelne. A čo je dôležité, už neviem, čo je byť chorý,“ zasmial sa zakladateľ nanukov (po eskimácky ľadových medveďov) Radovan Šenšel.
Z neznámych dobrá partia
Turčianskych otužilcov navonok extrémny koníček pohltil. Baví ich to, schádzajú sa minimálne raz do týždňa, niektorí aj častejšie. Z pôvodne neznámych ľudí sa stala dobrá partia, ktorá sa pomaly rozrastá.
„Nestretávame sa len pri Turci, ale robíme aj výjazdy. Každú nedeľu sa niekde niečo deje. Nedávno sme sa kúpali v Dunaji, o týždeň na to na Motyčkách pod Donovalmi. Sezóna len nedávno začala a potrvá až do apríla. Aj my máme vlastné podujatie, vo februári vo Valčianskej doline,“ povedal Radovan Šenšel.
K nanukom sa pridal nedávno aj univerzálny športovec Miroslav Kovalík, víťaz Slovenského pohára v kros triatlone.
„Prišiel som si to vyskúšať. Zďaleka ešte nie som taký otužilý. Vo vode vydržím tak najviac dve až tri minúty. Je to ťažké, neuveriteľne je to studené. Ale snažím sa krok po krôčiku robiť pokroky. Dúfam, že mi to vydrží.“
Miroslava Mikulec, jeden z turčianskych nanukov povedal, že najťažšie sú prvé sekundy.
„Pri vstupe do vody nesmiete váhať a hneď na prvý raz do nej vliezť. Prvý pocit je nepríjemný, cítite takú pichavú bolesť. Ale keď to prekonáte, potom je už dobre. Až taká úľava. K otužilcom ma priviedli zdravotné problémy, dvakrát ma operovali na chrbticu a už som to cítil aj v nohe. Teraz, keď vyjdem z vody, nič ma nebolí. Pokiaľ budem vládať, budem medzi túto partiu rád chodiť. Spoznal som nových ľudí, je mi medzi nimi fajn.“
Nechcela sa len pozerať
Od jesene začala s otužovaním aj Beáta Rizmanová. K Turci ju priviedol jej muž.
„Spočiatku som sa na všetkých z brehu iba pozerala. Nedalo mi to a napokon ma to zlákalo. Bez prípravy by to ale nešlo. Moje otužovanie začalo v sprche, najprv som si striedala teplú vodu so studenou, potom mi tiekla už len studená. Do rieky som vchádzala nesmelo, najprv po kolená, potom po zadok. No a dnes už nemám problém si v nej aj zaplávať. Je to úžasný pocit, ťažko sa to opisuje, treba si to vyskúšať.“
