Vyzeráte stále veľmi dobre. Prezraďte, ako sa udržujete v kondícii? A kde beriete tú energiu?
- Ťažko povedať ako? Najprv samozrejme ďakujem za kompliment. Vyzeráš tak, ako sa cítiš a hlavne ako žiješ, ako myslíš, papáš a ako sa pozeráš na veci okolo seba. Určite je to aj v génoch. Ja som veľmi pozitívny človek konaním aj myslením. Ale tie určité ženské tajnosti, hmmmm. Tie si hádam nechám pre seba. A s tou energiou je to tak isto. Teším sa, som zvedavá, snažím sa – aj keď číslo môjho veku nie je až také príjemné – 65 – hmmm. Radšej ho hádam otočíme, lebo je to len číslo. Pohár je u mňa vždy poloplný a nie poloprázdny. No a ráno, keď stanem z postele, strčím prsty do elektrickej zástrčky a nabíjam sa! Ha ha ha... To žartujem. Asi mám tej energie viac ako treba, ale s ňou tiež treba vedieť narábať – nevyhadzovať ju na zbytočné problémy. Tie treba riešiť a nie lamentovať.
Keby ste mali stroj času, do akého obdobia by ste sa chceli vrátiť? Prečo? A vracali by ste sa vôbec?
- Vracať by som sa veľmi nechcela. Ale keďže som veľmi zvedavá Eva, rada by som vedela, ako to bolo v čase bez kúrenia, elektriny, telky, rádia, auta, vlakov, lietadiel, bez vecí ktoré už teraz sú pre nás samozrejmé. Teda len tvoje ruky, mozog, bez blízkych, susedov, keď si odkázaný sám na seba. Vtedy zistíš, ako sa čo dá zvládnuť, Áno, chcela by som žiť na hrade, alebo v jaskyni, alebo...
Vy ste naspievali veľa pesničiek. Keby sme veľmi naliehali, povedali by ste nám najobľúbenejšiu skladbu zo svojho repertoáru? Iba jedinú... Ktorá by to bola?
- Jednoznačne a na každý pád Iná žena. Lebo to som ja a všetky ženy na svete. Raz taká, inokedy iná. Slovom, iná žena. Sme také, aké sme... Oh, to je už text inej piesne. Sme zaujímavé, sme silné, prosto – iné.
Vianoce, ktoré boli nedávno, sú časom obdarúvania. Aký darček vás vie potešiť?
- Vianoce? Je to stres? Alebo pohoda? Opäť je to o pozitívnom myslení a riešení. My ženy sme perfekcionalistky a chceme aby bolo všetko super. Ale Vianoce nie sú len o darčekoch. Je to o pocite, tradícií, o tom, že vieš, že niekto na teba myslí a chce, aby si bol šťastný. Stačí pohľad, slovo, telefonát, návšteva... Mať pocit, že nie si sám. Áno to je ten pekný čas na... A teraz som sa prebudila z môjho snenia, lebo viem, že aj ja sa naháňam, aby bolo všetko tak, ako som si naplánovala. Je na v každom z nás, čo s tým časom spraví.
A ten darček?
- V prvom rade celý čas počas roka počúvam mojich najmilších, čo chcú dosiahnuť, alebo si kúpiť a všetko si to zapisujem. Čiže – nesmejte sa – ale už v novembri mám všetko zabalené. Potom sa teším na tie blýskajúce sa oči mojich najbližších, akí sú prekvapení, ale hlavne šťastní, Ono nejde ani o ten darček, ale o pozornosť, vedomie, že viem, čo chcú, čo si myslia a najmä, že si každého vážim. A potom sa už len teším. Viete, ja osobne nerada rozbaľujem darčeky. Viem síce, že je v nich niečo pekné, že na mňa niekto myslel, ale pravda je taká, že radšej obdarúvam.
Dávate si predsavzatia do nového roka? Veríte na osud?
- Nie, predsavzatia do budúcnosti si nedávam, lebo viem, že o dva dni na ne zabudnem. Ja žijem teraz a dnes. Čo bude zajtra!? Ach, veď len ja mám svoj život v rukách a keď niečo príde, budem to riešiť. Myslím si, že je to tak najlepšie a nelamentujem, že... Ži a konaj tak, ako je to pre teba najlepšie. Ako ty chceš. A osud? Myslíte to, čo dostanete do vienka? Áno! Ale sprav z neho niečo dobré, dokonalé, veď je to tvoj osobný román a ty si hlavný hrdina. Sprav si z neho tvoju krásnu rozprávku. Ty na to máš – toto je najdôležitejšie. Tak tvor. Len sa, prosím, nevyhováraj na osud. Lebo ak je jeden deň zlý, druhý je už dobrý. Vždy po daždi príde slnko a to ťa posúva. Uč sa!
Na čo sa v najbližšej budúcnosti najviac tešíte?
- Tešila som sa na Vianoce, že budeme všetci spolu. Aj moja mamička je každý rok s nami. Ale hlavne sa teším na náš program, lebo je to pocta pre mňa, že som v mojom živote predsa len niečo dokázala, Vážim si, že ste si na mňa spomenuli. Spravíte mi pekný večer, keď mladí talentovaní ľudia zaspievajú moje piesne. Že si tak trocha pokecáme... Och, ak vám dám možnosť! Lebo ja keď sa rozbehnem, tak to je delo. Viete čo, dávajte pozor, keď sa budem nadychovať – vtedy máte možnosť vy! Ja už som taká! Prosto – iná žena.
Autor: Marián Bumbala
