RAKOVO. Mladý Rakovčan Milan Ondrašovič sa môže popýšiť fenomenálnou pamäťou, akú nemá len tak hocikto. Devätnásťročný vysokoškolák si napríklad dokáže počas piatich minút zapamätať až 252 náhodných čísel za sebou, alebo vám vyrapoce poradie jednotlivých zamiešaných kariet až v dvanástich balíčkoch. Zopakovať dokáže aj stovky náhodných slov, abstraktných obrázkov i k neznámym tváram priradí mená.
„Mám skrátka schopnosť pamätať si informácie. Moje nadanie je síce výnimočné, ale to, čo dokážem, je výsledok iba tvrdého tréningu, lebo v škole som bol skôr trojkár. V roku 2012 som čítal o dyslektikovi, ktorý mal talent na čísla, a preto som chcel vyskúšať, koľko číslic si zapamätám ja. Tak som si spravil test na internete a dopadlo to dobre,“ spomína na svoje začiatky Milan Ondrašovič.
Rozumné dieťa s logikou
Ako podotkla jeho mamina Andrea Ondrašovičová, Milan bol šikovný už ako dieťa.
„Keď išiel do školy, vedel čítať aj písať a listoval si encyklopédie. Ak sa chcel napríklad dostať na strom, neliezol naň, ale si pristavil rebrík, lebo predvídal, že by pri šplhaní mohol spadnúť,“ opisuje zvláštnosti svojho syna.
Milan si pamäť tvrdo cibrí takmer každý deň aj niekoľko hodín. „Tento šport spočíva v pamätaní si čo najväčšieho množstva bezvýznamných informácií v stanovenom čase,“ približuje mladík.
V roku 2013 sa preto rozhodol porovnať s najlepšími na svete a ako jediný Slovák išiel na svetovú súťaž do Londýna na Majstrovstvá sveta v pamäti, kde skončil na 33. mieste spomedzi stovky konkurentov.
Vlani sa však mladému študentovi informatiky podaril obrovský úspech. Na medzinárodných majstrovstvách Spojeného kráľovstva porazil všetkých 17 súperov z rôznych štátov, triumfálne zvíťazil a odniesol si až štyri zlaté medaily.
„Bolo to za najrýchlejšie zapamätanie si balíčka kariet, na ktoré mi stačilo necelých tridsať sekúnd. Ďalšie víťazstvá boli za naučenie sa 252 čísel počas piatich minút, 764 čísel za 30 minút a 128 čísel na jedno počutie,“ menuje M. Ondrašovič. Porota je však na súťažiach nekompromisná a každá chyba sa trestá. Za jeden omyl v riadku čísel strácate polovicu bodov.
Slová a čísla si predstavuje
Aby si Milan dokázal zapamätať čo najviac, vymyslel si zaujímavú pomôcku.
„Dôležitá je koncentrácia a jednotlivé informácie, slová alebo čísla si predstavím pod nejakým obrázkom. Pri disciplíne náhodných slov si napríklad pojem dĺžka predstavím ako meter. Číslo 24 zas ako deň alebo číslo sedem ako kalendár so siedmimi dňami. Takto sa mi to ľahšie pamätá, lebo fotografickú pamäť nemám,“ zmieňuje sa.
„Zo začiatku som mala o neho aj strach, aby nedostal infarkt. Keď som prišla za ním do izby, sedel na posteli celý červený a spotený, čo sa tak veľmi sústredil,“ spomína si mama Andrea, ktorá je na svojho syna pyšná.
Mladý študent trénuje svoju geniálnu pamäť nevšedne, priamo v rušnom prostredí. Ako hovorí, pred prvou súťažou sa pripravoval v izbe za úplného ticha a na majstrovstvách mal potom problém.
„Sústredil som sa na čísla a zrazu prišiel ku mne človek a začal ma fotiť. Okolo mňa bol neustále nejaký ruch a ľudia, čo ma strašne rozptyľovalo. Musel som zmeniť spôsob tréningov a odvtedy ich robím doma v obývačke alebo vo vlaku, kde sa okolo mňa stále niečo deje,“ vysvetľuje.
Závisť na súťaži nepozná
Podľa Milana neexistuje na takýchto pamäťových súťažiach nevraživosť medzi súpermi. Všetci sú vraj veľmi kamarátsky, pomáhajú si a snažia sa jeden druhého povzbudiť a dohnať k čo najväčším výkonom
„Je to o prekonaní samého seba a nie ostatných. Najväčšou motiváciou je dokázať sám sebe, že na to mám,“ konštatuje Rakovčan, ktorý sa vo forme udržuje aj fyzickou aktivitou, lebo tak sa mozog najlepšie prekrví. Aj stravovať sa preto snaží zdravo. Obmedzuje mastné jedlá, cukry a nepije alkohol, aby zbytočne neotupoval svoje zmysly.
Najbližšie čakajú M. Ondrašoviča opäť majstrovstvá v Londýne, keďže na Slovensku sa nič podobné neorganizuje. Nevýhodou sú veľké náklady.
„Na súťaže, ktoré trvajú aj dva dni, so mnou chodí otec. Takáto cesta nás spolu vyjde okolo tisíc eur. Na mieste sa totiž zdržíme aj päť - šesť dní, lebo nemôžem vystúpiť z lietadla a hneď sa vrhnúť na nejakú z disciplín. Telo, aj mozog si musia oddýchnuť,“ objasňuje úskalia pamäťového športu budúci programátor, ktorý nepozerá televízor, nehrá videohry a radšej si prečíta dobrú knihu.
Svoju fenomenálnu danosť by mohol využiť napríklad v kasíne, kde je však zapamätávanie si kariet zakázané.
„Ani by ma to nebavilo, poradie kariet sa síce naučiť viem, ale princíp pokeru neovládam. Stačí, že viem, telefónne čísla svojich blízkych,“ so smiechom dodáva Milan Ondrašovič.
