Krásy slovenských hôr lákajú turistov počas zimného obdobia aj do Turca a priľahlých kopcov. Niektorí však precenia svoje schopnosti i znalosti terénu a ich výlet do prírody sa občas končí tragicky.
Pred niekoľkým dňami zablúdila večer skupinka turistov na hrebeni Malej Fatry medzi vrchom Hromovým a Chlebom, kde navyše fúkal silný nárazový vietor, snežilo a bola hmla. Siedmi turisti odbočili z tyčového značenia a dostali sa do neschodného terénu. Mladý 34-ročný Bratislavčan sa vybral vpredu hľadať cestu, no pošmykol sa a spadol dole žľabom. Nešťastný pád na hlavu ho stál život. Stratených priateľov hľadalo až 15 horských záchranárov.
Z prechádzky sa stala nočná mora
Podobný prípad, ale so šťastnejším koncom, sa odohral začiatkom januára v Gaderskej doline. Traja turisti sa z Folkušovej vybrali na prechádzku smerom na Pekárovu skalu nad Gaderskou dolinou.
„Všetci poblúdili a v snahe zostúpiť do doliny čo najkratšou cestou, preborili sa cez skalný prah, padali niekoľko desiatok metrov a spôsobili si vážne poranenia. Na miesto prišiel aj vrtuľník, ktorý k jednej turistke vysadil lekára, pretože si poranila chrbticu a veľmi ťažko hlavu,“ opísal náčelník Horskej záchrannej služby (HZS) Veľká Fatra Vladimír Šedek. Ďalší turista si pri páde pomliaždil chrbát, rozbil hlavu a iná žena si zranila predkolenie. Záchranárom navyše opäť celý výjazd sťažovalo silné sneženie a vietor.
Ako podotkol náčelník záchranárov z Veľkej Fatry, ľudia by nikdy nemali preceňovať svoje schopnosti.
„V zime býva tma už o štvrtej, ale niektorí vyrazia na túru neskoro. Mnohokrát sa nezaujímajú ani o počasie na hrebeni. Dole nemusí fúkať, ale na horách môže byť víchrica. Takisto si treba overiť či je terén schodný pešo, alebo na bežkách či pásoch. Na našom webe nájdu všetky potrebné informácie,“ menuje Vladimír Šedek časté chyby turistov.
Batoh plný nevyhnutností
Dôležité je mať so sebou aj náhradné oblečenie, teplé tekutiny, čelové svetlo, dobrú výstroj, ako napríklad cepín, horolezecké mačky, keď sa ocitnete vysoko v horách. Pomôže i zatepľovacia fólia, do ktorej sa človek pod oblečením zabalí, ak by sa stratil a dlho čakal na záchranu. V zime sa vždy treba držať tyčového značenia a neodbočovať z cesty.
„Spomínam si na turistu, ktorý v zasneženej lokalite zle odbočil a nevedel či kráča hore kopcom alebo dole. Odrazu stúpil na zľadovatený terén a zletel dolu, pretože na nohách nemal mačky. To ho mohlo zachrániť,“ zmieňuje zážitok.
Podľa dlhoročných skúseností náčelníka záchranárov najviac nešťastí sa v horách stáva počas zimy.
„Keď je hmla, sneh či fujavica všetko splýva a človek sa ťažšie orientuje. V lete sú chodníky pekne viditeľné, ale nebezpečenstvo zas hrozí počas búrok,“ varuje V. Šedek.
Len pokiaľ sily stačia
Veľa milovníkov turistiky nájdeme pochopiteľne aj v Turci. Viacerí si riziká spojené s výšľapmi do hôr veľmi dobre uvedomujú.
Svoje zdatnosti sa snaží nepreceňovať ani Martin Kuba z Martina.
„Ak cítim, že to začína byť nad moje sily, otočím sa a idem späť. Pri nepriaznivých podmienkach a zlom počasí sa neoplatí robiť frajeriny,“ vysvetľuje mladý muž a dodáva, že počas zimy chodí len na známe miesta.
„Už sa mi stalo, že som zišiel z chodníka a stratil sa, ale keďže som vedel, v akej lokalite sa nachádzam, cestu som našiel. V batohu si vždy nosím rezervné oblečenie, mačky, nôž, čelovku, jedlo, mapu, vodu a niečo na založenie ohňa,“ opisuje svoje zvyklosti Martinčan.
Rovnako je na tom aj ďalší Turčan Michal Baďo z Vrútok, ktorý občas nepohrdne ani nočnou turistikou.
„Potme idem len trasou, ktorú dobre poznám. Ako napríklad na Chleb. Túru si však treba dopredu naplánovať a určiť si na mape záchytné body v prípade zhoršenia počasia. Zakaždým sledujem stránku horskej služby. Do noci nejdem, keď nemusím, ale niekedy som dlho v práci a žiada sa mi pohybu,“ objasňuje svoje nočné túry alebo bežecké tréningy Michal.
Namiesto eura zaplatíte tisíce
Aj vo Vrútočanovom ruksaku nájdete mapu, kompas alebo GPS, oblečenie, čelovku s náhradnou baterkou či telefónne čísla na horskú službu, ako aj na blízke horské chaty.
„Pre istotu nosím so sebou aj výstroj, lebo počasie sa môže zmeniť, tak človek nikdy nevie, čo sa mu zíde. Radšej to mať pri sebe, ako doma. Každý by mal najmä poznať svoje schopnosti,“ zdôrazňuje mladík.
Dôležitou vecou, na ktorú ľudia často zabúdajú, je poistenie do hôr.
Poistka vás vyjde asi jedno euro a dá sa urobiť aj esemeskou cez telefón. Ak by sa vám totiž niečo stalo, nie ste poistení a museli by pre vás prísť horskí záchranári, siahnete si hlboko do vrecka.
„Suma závisí od počtu a typu použitej techniky a vyslaných ľudí na miesto. Za zásah by človek zaplatil niekoľko stoviek eur a pri pomoci vrtuľníku sa tá čiastka pohybuje až v niekoľkých tisícoch eur,“ vyčísľuje náčelník V. Šedek.
