Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Po štvrťstoročí treba odovzdať štafetu mladým

V roku 1977 nastúpila do Martina ako čerstvo promovaná lekárka na Ústav patologickej anatómie JLF UK . 29. august bol deň, v ktorom videla mesto po druhý raz v živote. Rodená Žilinčanka Katarína Adamicová sa s ním zžívala čoraz viac. Vzťah: mesto a patol

Katarína Adamicová.Katarína Adamicová. (Zdroj: Ľudo Košálko)

ogička v tom najcitlivejšom rozmere vyvrcholil štvrťstoročnou prácou v mestskom poslaneckom zbore.

Vás ale na začiatku okrem práce formoval skôr šport. Však...

- Je to pravda. Ako lekárka som pôsobila napríklad pri dobrovoľnej zdravotnej činnosti pre martinských plavcov či ako rekreačná športovkyňa, bežkyňa, lyžiarka, triatlonistka, plavkyňa, strelkyňa... Skrátka bola som aktívna osoba, ale s averziou k hocičomu, čo iba trochu „zaváňalo“ vtedajšou politikou.

Potom ale prišiel november 1989, ktorý priniesol radikálne zmeny do celej spoločnosti. Zmenil sa vtedy váš pohľad na politiku?

Skryť Vypnúť reklamu

- Bolo to postupné. Udalosti od nás vyžadovali, aby sme svoje aktivity zamerali najpotrebnejším smerom. Nezvyknutí na politické hry, nepripravení takticky ani strategicky, vrhli sme sa do otvorených súbojov so stále existujúcou pôvodnou mocou, ktorá však medzičasom rýchlo stihla diverzifikovať a infiltrovať sa do takmer všetkých oblastí života. Pracovali sme skôr intuitívne a na základoch našich trvalých hodnotových postojov.

Takže návrat vlády vecí verejných do rúk ľudí – to nebolo pre vás „len“ heslo?

- Určite nebolo. Vnímala som to ako naozajstnú potrebu revitalizovať občanov a vrátiť ich do úlohy hybného činiteľa. Bolo treba vytvoriť nový model verejnej správy štátu založený na oddelení centrálnej štátnej moci od miestnej samosprávy. Koncepcia zásadného prebudovania štátu a verejnej správy sa stala súčasťou volebných programov víťazných strán a hnutí parlamentných volieb 1990 a následne aj programových vyhlásení republikových vlád. V takom milieau som bola v marci 1990 prvý raz kooptovaná do Okresného národného výboru v Martine a potom 24. novembra zvolená v prvých slobodných voľbách do orgánov samosprávy za poslankyňu Mestského zastupiteľstva v Martine.

Skryť Vypnúť reklamu

Kandidovali ste za...?

- ... Verejnosť proti násiliu. Pamätníci vedia, že za primátora bol vtedy zvolený Štefan Jokel. Za najmilšiu udalosť toho času pokladám nadviazanie partnerstva s holandským mestom Hoogeveen, ktoré úspešne trvá do dnešných dní. V súčasnosti máme pekné partnerské vzťahy s ôsmimi mestami v Európe a v USA (posledným je Fargo z roku 2008).

Prvé volebné štvorročie ale nebolo len o partnerstvách. Čo vám z neho najviac utkvelo v pamäti?

- Medzi nosné materiály na mestských zastupiteľstvách v tom období, ako si pamätám, patrila úvodná štúdia ku koncepcii rozvoja regiónu Turiec. Časť poslancov však tento koncept odmietla. Bola navrhnutá a vytvorená komisia na vypracovanie stanoviska mestského zastupiteľstva, ktorej som sa stala členkou. Komisia vypracovala mimoriadne sviežu a progresívnu koncepciu, o ktorej sa neraz diskutovalo v tlači, na mnohých seminároch, v komisiách MZ aj s odborníkmi sociológmi a ekológmi, urbanistami a podobne.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo sa s ňou stalo? Pracovalo sa s ňou ďalej?

- Koncepcia zanikla v neochote vtedajšieho vedenia mesta uplatniť ju v praxi. No ako som v ďalších rokoch pozorovala, aspoň niektoré čiastkové návrhy z nej sa (neskôr) využili v programoch Zdravého mesta či v strategických výhľadoch orientovaných na smerovanie vývoja mesta Martin a Turca.

Ďalšie komunálne voľby do orgánov mestskej samosprávy v roku 1994 sa ale niesli v prostredí takmer neprekonateľnej polarizácie slovenskej spoločnosti. Ako ste ju vnímali?

- Táto polarizácia sa týkala skoro každej oblasti života a oslabovala chod spoločnosti. Plnenie všetkých úloh komunít, vrátane mesta, sa sťažilo, lebo chýbal minimálny spoločenský konsenzus a aká-taká lojalita. Prebiehal boj vládnej privatizácie na všetkých úrovniach, aj v mestách a obciach. Za primátora bol vtedy zvolený Stanislav Bernát.

Stanislav Bernát stál na čele radnice dvanásť rokov. Do jeho osoby sa sústreďovali spočiatku veľké očakávania z napredovania mesta, postupom času ho ale zviditeľnil skôr nepríjemnou kauzou kontrolóra či nedokončeným projektom výstavby lyžiarskeho strediska na Martinských holiach. S čím predovšetkým sa spája tento človek vám?

- V tom období dominovali prípravné práce na oživenie a prebudovanie centra mesta a mestských častí. Primátor Bernát ako prvý „zhodil reťaze“ z chodníkov a ciest a sústredene pripravoval zmenu vidieckeho mesta na mesto skutočné. Podarilo sa to. Po necelom roku intenzívnych rekonštrukčných prác sa centrum otvorilo občanom. Dielo dostalo niekoľko prestížnych ocenení, napríklad Cenu Združenia pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva ABF Slovakia. Bola udelená najmä za celkové riešenie spoločenského centra ako polyfunkčného priestoru na celodenné zhromažďovanie ľudí a vytvorenie pracovných a oddychových podmienok na ich činnosť. To, čo si z tej doby dobre pamätám, je vzťah ľudí k náročnému budovaniu celej stavby. A to, ako spočiatku hundrajúci a nahnevaní obyvatelia, pozorujúc premenu centra mesta, pomaly roztápali svoju nevraživosť do úsmevov, slušnosti a ohľaduplnosti...

Pre mesto Martin mal byť najdôležitejšou udalosťou deväťdesiatych rokov návrh a prijatie Zákona NR SR o meste Martin ako o centre národnej kultúry Slovákov. Ako to vtedy bolo?

- Podstatné súboje sa síce odohrávali na pôde Národnej rady, no aj mesto Martin a jeho samospráva mali s čiastkovými úlohami veľa práce. Nedá sa zabudnúť na eufóriu, ktorá prepukla na zastupiteľstve, keď sme sa dozvedeli, že zákon prešiel. Neskôr vznikla aj Rada národnej kultúry v Martine pod vedením Igora Thurzu, ktorý celou silou svojej osobnosti, intelektom a vytrvalosťou presadzoval potrebné veci, aby mal zákon pre Martin skutočný význam. Politické a osobné záujmy, bohužiaľ, zabránili reálnemu naplneniu tohto zákona v celej plnosti jeho znenia.

V tom čase sa veľa práce sústreďovalo aj na prípravu prestavby Národného cintorína a rozširovanie mestského cintorína. Čo z nej zostalo?

- V súlade s platným Územným plánom mesta Martin bol vypracovaný grandiózny plán na skultivovanie, ale aj spopularizovanie tohto celoslovensky známeho kultúrneho objektu. Nestačil sa však realizovať. O pár rokov nato v blízkej oblasti začali vymýšľať developéri namiesto individuálnej bytovej výstavby stavbu bytoviek, vybudovanie príjazdových a ďalších komunikácií. Podľa mňa je šťastie, že projekt sa nepodarilo presadiť a že Malú horu postupne buduje naša Jesseniova lekárska fakulta UK, čo svedčí o jej životaschopnosti. Pre martinskú „akropolu“ to znamená pokračovanie v tradícii a napĺňanie želaní bývalých otcov mesta, ktorí si túto peknú časť Martina predstavovali ako centrum vzdelávania, vedy a kultúry.

Čo pre vás znamenala poslanecká práca?

- Keď idem okolo mestského úradu, pripomínam si stovky kíl preštudovaných písomných materiálov, uznesení, dôvodových správ, výročných správ, strategických plánov, tvorbu všeobecne záväzných nariadení, ich novelizácie, doplňovania... Ale aj každoročné napätie, hádky, vyjednávania týkajúce sa rozpočtu. A vybavujem si aj trpezlivosť pracovníkov úradu, ktorí vytrvalo a zväčša profesionálne zodpovedne pripravovali tieto písomnosti, počúvali, diskutovali a vysvetľovali aj tie najmenej rozumné pripomienky zo strany poslancov.

Pri bilancovaní akejkoľvek práce nemožno obísť obligátne: Čo vám za tie roky urobilo najväčšiu radosť, čo sa podarilo vybaviť, postaviť a čo funguje? Máte odpoveď aj na túto otázku?

- Pri prechádzke mestom si niekedy spomínam na víťazné boje spojené napríklad so sfunkčnením a opravou Jahodníckeho cintorína a jeho prístupovej cesty spolu so schodiskom a osvetlením. Na druhej strane ma aj niečo rozosmúti. Napríklad práve na tom istom cintoríne schátraná a devastovaná hrobka Várossovej rodiny. Osobne som si písala kvôli oprave tejto stavby so žijúcimi členmi Várossovej rodiny. Pretože som sa rozhodla už nekandidovať na poslanecké miesto, verím, že opätovne zvolený Jožko Bernát získa podporu na jej rekonštrukciu. Tešia ma opravené cesty, trápia početné výtlky a zlý stav chodníkov v starších mestských častiach. Tešia ma cyklistické chodníky a rozhľadne v Turci, hnevá ma však ich ničenie, podobne ako nespočetné „grafiti“ a čarbanice po nových omietkach, sochách či iných dielach, alebo opakované roztĺkanie skiel na autobusových zastávkach. Som veľmi rada, že sa nám podarilo zatiaľ zachrániť lipy popri ceste na Bystričku. Verím, že poslanci pochopia ich význam a pokúsia sa ich zachrániť a pritom vybudovať kvalitný a funkčný chodník. Očakávam, že v novom volebnom období sa bude poslanecký zbor zaoberať aj nedoriešenou otázkou odpadu v meste Martin. Bolo by dobré, keby obnovili pôvodnú myšlienku spred viacerých rokov, a to vybudovanie ekologickej spaľovne vo vhodnej oblasti, čo by podľa mňa významne pomohlo environmentu mesta.

Stále hovoríme len o projektoch, cestách, investíciách... Ale vy ste boli dlhé roky súčasťou sociálno-zdravotnej komisie. Čo z jej agendy vám zostalo v pamäti?

- Neustály boj o finančné prostriedky pre sociálnu oblasť a zabezpečenie starostlivosti o starých a nevládnych občanov mesta.

Prácu poslancov mnohí ľudia zjednodušene vnímajú ako šancu prísť k informáciám, kontaktom, zákazkám či iným pôžitkom, o odmenách ani nehovoriac. Ak ju hodnotíte s odstupom času, je na tom aj niečo pravdy?

- Rozhodne nemožno odvetiť, že nie je. Nie všetci kandidáti za poslancov kandidujú s úmyslom pomôcť výhradne a len mestu...

Je niečo z rokov vášho poslancovania, čo vnímate ako premárnenú šancu?

- Určite prehru mesta s Košicami v súťaží o titul Európske hlavné mesto kultúry 2013. Úroveň pripravených materiálov, spolupráca vynikajúcich osobností kultúry mesta, niekoľkoročná svedomitá príprava všetkých zainteresovaných viedla k oprávnenému očakávaniu tohto titulu. Bohužiaľ „koncovka“ nevyšla...

V mestskom poslaneckom zbore ste pracovali aj v čase prípravy a aplikácie projektu Transparentné mesto. Ako ho vnímate? Pomáha mestu?

- Mestu pomáhajú správne činy, vízie a morálne kvality volených zástupcov, nie adjektíva na transparentoch. V dnešnej skorumpovanej dobe mi pripadá martinský ostrovček transparentnosti trošku ako ilúzia. Pripomína mi to heslo „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“. Skandovalo sa to dlhé roky a všade. Pritom väčšina ľudí si o tom myslela svoje, teda opačne.

Ak by sme mali zostaviť rebríček top projektov, ktoré sa aj vašou zásluhou podarilo uviesť do života, ktoré by to boli?

- Spomeniem jednu - založenie tradície oceňovania Dobrovoľníka mesta Martin, ktorá sa kontinuálne a veľmi dôstojne koná už druhú desiatku rokov. Boli sme prví na Slovensku, ktorí sme s ňou začali. Zhodli sme sa na nej naprieč politickým či inak záujmovým spektrom poslancov. Motivuje, ale aj dojíma veľa našich obetavých občanov, ako aj tých, ktorí ich pomoc potrebujú.

Opakovane ste sa poslankyňou stali s najvyšším alebo jedným najvyšších počtov voličských hlasov. Prečo ste sa rozhodli zavesiť túto prácu na klinec?

- Štvrťstoročie je doba, za ktorú sa vymení jedna kompletná generácia, ktorá má svoje metódy práce, iné formy komunikácie a iné očakávania. Ja som spojivo s minulosťou, mladí sa nezaťažene musia dívať do budúcnosti. Verím, že sa ich nájde dosť nadšených, vytrvalých a slušných, aby z mesta Martin urobili pekný domov pre našich občanov. A ak to bude treba, som ochotná vždy pomôcť a poradiť vo veciach, ktorým rozumiem, aj bez poslaneckého kresla.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Zelená Bratislava
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 557
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 14 108
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 180
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 862
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 261
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 334
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 879
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 960
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 792
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 770
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Vo Veľkom Čepčíne mali pilné leto

Tešia sa novým priestorom.

vo Veľkom Čepčíne zrekonštruovali aj obecný dom.
Od soboty 24. októbra do nedele 1. novembra bude na celom Slovensku platiť zákaz vychádzania s výnimkou ciest na testovanie, do práce a zabezpečenia nevyhnutných potrieb či pobytu v prírode v okrese bydliska.
Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V piatok zachytili takmer 1 700 pozitívnych (minúta po minúte)

Na Orave sa začala pilotná časť celoplošného testovania na Covid-19.

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

TMR zatvára strediská Jasná a Vysoké Tatry

V prípade priaznivého vývoja situácie na Slovensku by mohli znova otvoriť 6. novembra.

Už ste čítali?