Pod jej rukami sa ľudia menia často na úplné iné osoby. Nina Malková z Vrútok pracuje už desať rokov v martinskom divadle ako maskérka a postavám našich hercov dodáva vďaka nezameniteľnej vizáži svojrázny charakter. Líči a češe protagonistov všetkých predstavení Slovenského komorného divadla, napríklad aj v inscenáciách www.narodnycintorin.sk, August na konci Ameriky, Hamlet a mnoho ďalších, ale ako maskérka vypomáha tiež v žilinskom Mestskom divadle i v Banskej Bystrici.
Postavy musí poznať do hĺbky
Vyučená kaderníčka sa k tejto práci dostala náhodou. Od známej sa dozvedela, že v divadle sa uvoľnilo miesto maskérky. Začala sa o tento post zaujímať a vyšlo jej to.
„Je to úplne iná práca ako v kaderníctve. Ide viac do hĺbky. Musím poznať charaktery jednotlivých postáv, obdobia, do ktorých je hra zasadená a vlastne celé historické pozadie, aby som čo najlepšie mohla vystihnúť vizáž,“ opisuje svoje povolanie 30-ročná Nina Malková. Svoje predstavy o vzhľade hercov v jednotlivých postavách konzultuje s kostýmovými výtvarníkmi.
„Pri príprave novej hry mi zvyknú z niektorých divadiel posielať scenár s textami. Podľa neho navrhnem, ako by som si postavy predstavovala. Kostýmoví výtvarníci mi dôverujú, takže sa vždy dohodneme,“ hovorí mladá maskérka a dodáva, že medzi divadelným a filmovým líčením je veľký rozdiel. V divadle musia mať herci výrazný make-up, aby ho diváci videli aj z posledného radu. Film je zameraný na detaily a vizáž tváre by preto mala byť jemná.
Modriny si skúša na kolegoch
Aj N. Malkovej sa podarilo dostať do filmárskeho tímu. Líčila napríklad hercov zo seriálu Kolonáda, ktorý sa odohrával turčianskoteplických kúpeľoch, ale podieľala sa i na niekoľkých študentských filmoch. S hviezdnymi maniermi našich známych tvárí sa však nestretla.
„Nemajú žiadny problém a nechajú so sebou spraviť hocičo. Idú doslova s kožou na trh, lebo takéto je skrátka ich povolanie,“ zmieňuje šikovná rodáčka zo Sučian, ktorá sa vo svojom povolaní snaží neustále zdokonaľovať. Chodí preto na mnoho kurzov.
„Nedávno som bola na školení o strelných ranách, ktoré mi veľa dalo. Najviac ma baví vytvárať rôzne poranenia, jazvy, modriny, zohyzdenia, pretože sa môžem vyhrať na detailoch. Nové veci často skúšam na kolegoch z práce, ktorí mi ochotne pózujú,“ smeje sa Nina Malková a dopĺňa, že preto je dôležité dobre poznať anatómiu tela, ľudskej tváre a presný vzhľad rôznych zranení. Občas jej pomôžu aj kamaráti - lekári, ktorí jej posielajú fotky ekzémov, pľuzgierov a iných kožných ochorení.
„Na internete si tiež hľadám samé nechutnosti, aby som ich potom vedela realisticky vytvoriť. Vzdelávať sa snažím stále. V súčasnosti majú maskéri prácu uľahčenú tým, že materiály sa inovujú a posúvajú sa hranice reálneho vizuálu. Všetko ale závisí od rozpočtu divadla či filmu. Keď je málo peňazí, musím si pomôcť s tým, čo mám po ruke a improvizovať,“ vykresľuje situáciu.
Pracovný čas má nestály
Ako ďalej Nina hovorí, raz sa jej podaril doslova zázrak, keď z pomotanej mikulášskej parochne mala vytvoriť účes, aký nosila Marylin Monroe. Nikto z kolegov ani nedúfal, že sa jej to podarí, no dokázala to.
S martinským divadlom už Nina Malková precestovala veľa krajín. S predstavením Tango a Mizantrop navštívila Južnú Kóreu, no pracovne bola i v Srbsku, Írsku, Poľsku, Taliansku a Českej republike. Ako Nina priznáva, na súťaže maskérov nechodí, napriek tomu ponúk na prácu už dostala niekoľko.
„Prišla mi ponuka z Prahy, Londýna, Dublinu, aj zo Srbska, ale to nie je pre mňa. Veľké mestá ma nelákajú. Potrebujem mať rodinné zázemie, pohodu a priateľov okolo seba,“ konštatuje Nina.
Malou nevýhodou povolania divadelnej maskérky je rozhádzaný pracovný čas. Nina chodí do práce najskôr ráno a potom znovu večer, keďže vtedy sa hrá väčšina predstavení. Keď je ale generálkový týždeň, všetci makajú od rána do večera a skúšajú.
„Kto si raz prácu v divadle obľúbi, už by nemenil. Nie je to o robote, zamestnaní, ale o vzťahu,“ uzatvára maskérka Nina.
