Listovať starými novinami má nepochybne svoje čaro, najmä ak máte v rukách sto rokov staré vydania. Vtedajšie vetné štylizácie, podivné výrazy a odporúčania v článkoch sú často udivujúce i úsmevné zároveň. O pútavé témy, bizarné reklamy nebol ochudobnený ani vtedajší Turiec.
Nie je Mudroň ako Mudroň
Národnie noviny z 10. marca 1914 venovali smrti Pavla Mudroňa až neuveriteľné tri novinové strany zo štyroch. Dočítame sa tu nielen o jeho živote, ale aj o tom, ako sa s bratom Michalom vybrali pátrať po správnom písaní ich priezviska.
„Po dvoch rokoch skončených na právnickej akadémií v Prešporku podujali sa na cestu po Slovensku. Po prvý raz videli i Turiec. Z Turca išli do Oravy. Tam, v Leštinách, chceli sa presvedčiť, ako si písal meno ich dedo, farár leštinský. Lebo dotiaľ, po otcovi, písali sa Mudronyi. Ale od detstva slýchavali, že rodina volá otca dôsledne Mudroňom. Chceli teda vedieť, čo je to s ich menom. V matrikách v Leštinej presvedčili sa, že dedo nemal na konci mena ani „y“, ani „i“. Odhodili teda tie litery i oni, a písali sa ako treba: Mudroň.“
V inom vydaní Národných novín písali napríklad o pomoci Červeného kríža v našich turčianskych mestách počas vojny.
„V nedeľu išlo cez Vrútky viacero vlakov s ranenými. V Martine dali bubnovať, že poneváč na Vrútkach potrava už vyšla, aby ľudia dľa možnosti priniesli na stanicu vrútčanskú pokrmy a občerstvenie. Naše dobré, šľachetné obecenstvo si veci všimlo, a prinieslo na Vrútky veľké zásoby chleba, vurštov, mlieka atď. Na Vrútkach Červený kríž je znamenite organizovaný pod umnou šlechetnou rukou barónky Révay zo Štiavničky, tak že sa každému dostane občerstvenia, tam je dosť posluhy a je i vzorný poriadok.“
Objednajte ešte dnes
Ani pred sto rokmi nechýbala v periodikách pútavá a manipulačná reklama.
„Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to náš najdrahší poklad. Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnúť, keď sa začneme hneď liečiť. Kdo trpí na žalúdkové boľasti a kŕče alebo nemá dobrého apetítu, nech hneď užíva Kalvarské aromatické kvapky. 20 kvapák dostačí, aby prestaly hneď všetky boľasti a napravily žalúdok. Cena fľašky 50 halierov. Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adresu ešte dnes. Slovenský týždenník 3. apríla 1914,“ stálo v Slovenskom týždenníku z 3. apríla 1914.
Podľa ďalšej reklamy s názvom „Soberte sa!“, vedel ľuďom k úľave dopomôcť i iný prípravok.
„Sú ľudia, ktorí zotrvávajú v ich nešťastí a boľastiach, ako keby bolo zakázané niečo proti tomu podujať. Nesmieme mať len založené ruky v lone a dovoliť, aby sa tieto na nás púšťali, ale musíme proti nim bojovať. Zvlášte vtedy sa to ľahko robí, keď hľadáme odpomoc proti boľastiam na tváry, ušiach, hlave, proti migräne,...Snadno sa stratia tieto, keď upotrebúvame Fellerov boľasti utišujúci Elsa Fluid....“
Slováci sa v tom období veľmi báli nákazlivých chorôb, na ktoré sa často umieralo. V novinách preto zverejňovali aj rôzne rady, ako im zamedziť. V Národnom hlásniku z augusta 1914 bola uvedená aj akási výstraha, ako sa ochrániť po skončení vojny, lebo vtedy vypuknú nákazlivé choroby a tie nešetria ženy deti, ani starcov.
„O čistote a o vojne. Nečistota a mucha, to sú tie najnebezpečnejšie veci v domácnosti. Odstráňme nečistotu z izieb a z dvora, odídu i muchy preč a zachránime sa od chorôb... Pamätajte Slováci, že najväčší vrah, zbojník a zlodej človečenstva je mucha! Preto sa i nákazlivé nemoce v lete najviac rozširujú, lebo vtedy je najviac múch všade na svete. Akonáhle začnú muchy dochnúť, prestávajú i nákazlivé nemoce.“
Ráčte zavítať do Vrútok
V rubrike Dopisy uverejnili v tomto čísle Národných novín tiež list od evanjelického farára Otta Škrovinu.
„Aby stolica i na ten pád bola pripravená, keby dostala opatrovať nemocných, ranených vojakov, uzavrelo sa, že v Martine, Vrútkach, Sučanoch, Štubni zariadi sa pod vedením dr. Jána Bolemana, fizikusa, naukobeh na opatrovanie nemocných. Kto by chcel z Martina prípadne v Martine opatrovať, môže sa ku naukobehu hlásiť u M. Dulu a dr. Jána Vanoviča.“
Vtedajšie noviny mali svojich stálych čitateľov a dopisovateľov nielen medzi dospelými, ale svoje postrehy posielali do redakcií aj deti. Úsmevný je napríklad odkaz, ktorý napísala v roku 1924 Vrútočanka Mária Hermanová žiačka III. triedy ľudovej školy a poslala ho do svojho zjavne obľúbeného časopisu Novinky pre slovenské deti.
„Pán ujo redaktor! Srdečne Vám ďakujem za Vaše pekné novinky a prosíme Vás aj na ďalej posielať. Keď som ich zo školy doniesla a prečítala, páčili sa i mne i mojim rodičom. Tešíme sa, že už leto príde a zima sa minula. Kvitnú už aj sňaženky, to je znak, že budú aj kvietky aj biely kvet. Z čoho budú sladké jabĺčka. Nech sa aj p. ujovi páči na Vrútky prísť koštovať, budú veru sladké. S týmto končím svoj list.“
