Rodák z českej Dolní Kalnej (nar. 8. mája 1934) sa dostal k atletike pomerne neskoro, no o to dlhšie v nej pôsobil. Popri práci vojaka z povolania sa aktívne venoval chôdzi, najskôr v Autoškode Mladá Boleslav, odkiaľ sa v roku 1968 presunul s celým vojenským útvarom do Martina.
„Dovtedy chôdza na Slovensku nemala takmer žiadnu tradíciu, no práve v tomto období nastal zlom a začali sa vytvárať podmienky na jej rozvoj. Laďo, ako ho v Martine familiárne volali, popri svojej aktívnej činnosti (špecializoval sa najmä na chodecký maratón) sa začal venovať v Strojárňach Martin atletickej príprave mladších žiakov a aj chodeckej príprave záujemcov z radov vojakov základnej služby. Tak sa k nemu dostal aj lyžiar Milan Bartoš, ktorého prirodzený talent a tréningová morálka doviedli v roku 1974 k víťazstvu na chodeckých pretekoch Praha - Poděbrady a účasti na ME v Ríme.
Ďalšími zverencami boli popri jeho synovi aj poprední čs. a slovenskí chodci - Lihotský, Madaj, Parolek, Thomka, Babík, Machník. Spolu s oddielovými kolegami Oldřichom Nezvalom a Blažejom Rumannom vytvorili známe chodecké veteránske trio,“ zaspomínal na priateľa Marián Kalabus, známy atletický rozhodca, historik a štatistik.
V druhej polovici osemdesiatych rokov patril Vladimír Deváty k priekopníkom ženskej chôdze na Slovensku. Pre chôdzu získal účastníčky MS Zuzanu Zemkovú, Ivanu Brozmanovú, či československú a slovenskú reprezentantku Annu Zvarovú-Brnovú.
„Priekopníkom bol aj v organizovaní korešpondenčných pretekov (bez priameho stretnutia chodcov na jednom štadióne) a spracovávaní grafov tempa chodcov. V rokoch 1997-2006 vydával časopis Slovenská chôdza. Dlhé roky pôsobil ako člen chodeckej sekcie SAZ,“ pripomenul Marián Kalabus.
Žiaľ, v posledných rokoch choroba atletickému nadšencovi znemožnila aktívnu prácu pre kráľovnú športov, stále sa však zaujímal najmä o chodecké dianie. V celom živote mu bola oporou manželka.
„Pred rokom, na oslave deväťdesiatky martinskej atletiky, si prevzal za svoju celoživotnú činnosť ocenenie Slovenského atletického zväzu, pričom zožal vari najväčší potlesk 250-členného publika s množstvom atlétov, ktorí prešli aj jeho trénerskymi rukami,“ pripomenul Marián Kalabus.
S Vladimírom Devátym odišiel do večnosti kus atletickej histórie. V najúspešnejšom odvetví kráľovnej športov, ktoré tak veľmi miloval, zanechal po sebe hlbokú stopu.
