SUČANY. MARTIN. Dobrovoľní hasiči zo Sučian a Priekopy získali ako jediní z Turca významné ocenenie priamo od ministra vnútra Róberta Kaliňáka. Nedávno si tak išli prevziať čestnú plaketu priamo z jeho rúk.
Sučianski i priekopskí hasiči si ju zaslúžili za mimoriadny prejav statočnosti, odvahy a úsilia, keď počas živelnej katastrofy, ktorá sa stala vlani v júli vo Vrátnej, pomáhali niekoľko dní pri záchrane ľudí, majetku a odstraňovaní škôd napáchaných povodňou.
„Som rád, že si súčasný minister vnútra všimol prácu aj dobrovoľných hasičov a dostali sme takéto ocenenie. Po toľkých rokoch tvrdej práce je to pre nás určité zadosťučinenie, z ktorého sa samozrejme tešíme,“ zhodnotil veliteľ sučianskych hasičov Peter Slobodník.
Rovnakého názoru je tiež veliteľ hasičov z Priekopy Ľubomír Vaňko.
„Je to vyzdvihnutie činnosti nášho zboru, hoci pre nás to bola samozrejmosť, aby sme išli pomáhať do Terchovej. Patrí to k bežnému nasadeniu, ale určite nás to povzbudilo do ďalšej práce,“ zareagoval Ľ. Vaňko.
Telesné a duševné vyčerpanie
Obe jednotky si minulý rok na pomoc vyžiadalo krajské operačné stredisko hasičov v Žiline a spolu so žilinskou hasičskou záchrannou brigádou sa vybrali na zásah.
Časť partie evakuovala uviaznutých ľudí na Trusalovej, ktorí sa z lanovky nemali ako dostať naspäť do Vrátnej. Ďalší chlapi odčerpávali z Terchovej vodu, vyťahovali bagrom zakliesnené autá, vyrezávali polámané stromy a uvoľňovali cestu pre ťažkú techniku smerom k lanovke.
Ako povedal Peter Slobodník, záchranná akcia bola náročná nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke.
„Keď sme vyťahovali autá spod kamennej lavíny, tak sme všetci boli pod psychickým tlakom, či tam náhodou ešte nenájdeme zakliesneného človeka, ktorému by sa predtým ešte dalo pomôcť,“ zaspomínal si šéf sučianskych hasičov.
„Až do poslednej chvíle nikto neveril, že toto nešťastie sa zaobíde bez mŕtvych či zranených. Situácia bola veľmi neprehľadná. Nevedeli sme, aké sú škody, kde a čo máme hľadať,“ približuje Ľubomír Vaňko.
Dieťa dostane každého
Aj na hasičov často doľahnú emócie, najmä ak ide o vážne nešťastia či dopravné nehody, ku ktorým chodievajú práve Sučanci.
„S každým záchranárom to niečo spraví. Ale keď vyrážame na zásah, ideme tam s tým, že niekomu pomôžeme. Zranené deti ale dostanú každého,“ vysvetľuje P. Slobodník a jeho kolega Peter Barčák dodáva, že práve takéto situácie bývajú najemotívnejšie.
„Dieťa pokiaľ v tej chvíli vníma a vy ho vyťahujete napríklad z havarovaného auta, tak sa ku vám pritúli, aby sa cítilo bezpečne. Hoci nič nepovie, silno vás drží. Je to naozaj veľmi silný zážitok,“ opisuje P. Barčák.
Aj veliteľ priekopských hasičov tvrdí, že od ľudského nešťastia sa musia pri zásahoch odosobniť a situácie riešiť s chladnou hlavou. Prvoradá je totiž záchrana života.
