MARTIN. Referendum o rodine nebolo v Turci témou dňa. Dobre to povedala predsedníčka referendovej komisia v Turčianskom Jasene Janka Jesenská, že ľudia majú iné starosti ako riešiť vyriešené. Ako naliehavé skôr pociťujú ekonomické či existenčné problémy rodiny, ich živitelia nemajú prácu v blízkosti domova, dochádzajú za ňou a život je taký drahý, že domácnostiam nestačia mnohokrát ani dva príjmy, aby zabezpečili štandard rodiny. Otázky, ktoré Aliancia za rodinu predložila ľuďom, sa v našom regiónu nestretli s jednoznačnou podporou. Kto chcel povedať áno, k urne prišiel, kto nie, referendum ignoroval, hoci táto priama úmera nemusí platiť v plnom rozsahu. Svoj názor mohlo v Turci prísť vyjadriť 93 303 oprávnených hlasovať, referendové komisie vydali 15 886 hlasovacích lístkov, jeden občan si s nimi zašpásoval, lebo hlasovací lístok neodovzdal. Z tých, ktoré zostali v urnách, bolo 116 neplatných.
Podčiarknuté, podpísané – na referende, ôsmom v poradí od samostatnosti Slovenskej republiky, sa zúčastnilo v Turci 17,02 percenta oprávnených, o vyše 4 percentá menej ako bol priemer Slovenska (21,41 %). Pre ľudí bola najviac rozporuplná tretia otázka venovaná možnosti odmietnuť sexuálnu výchovu či informácie o eutanázii v školách. Ak pri prvých dvoch ľudia viac menej kopírovali počet vyjadrení áno/nie, v tretej sa nožnice otvorili a nie povedalo viac oprávnených hlasovať ako pri prvých dvoch otázkach. Dokonca boli občania, ktorí, zdá sa, prišli do referendovej miestnosti len preto, aby sa vyjadrili výlučne len ku tretej z otázok (napríklad Blažovce, Bodorová, Budiš, Ondrašová). V tejto otázke bolo aj najviac neplatných hlasov – viac ako tri percentá za celý Turiec.
Najbližšie sa k 50-percentnej hranici priblížili vo Vrícku – dosiahli 44,41-percentnú účasť. Na opačnej strane priamky je Dubové – 5,37-percentná účasť. Rýchlo mali po zatvorení referendových miestností sčítané aj v Turčianskom Jasene (9,12 %) a v Trnove (9,38 %). Nad tridsaťpercentnú účasť mali vo Folkušovej (32,57 %), Liešne (30,18 %) a Socovciach (38,97 %).
Na Slovensku sme si zvykli, že po voľbách či plebiscitoch je zrazu veľa víťazov. Nikto z politikov či aktivistov nepriznáva fiasko. Hovorca Aliancia za rodinu Anton Chromík dokonca vníma referendum ako úžasné dobrodružstvo. Neviem, či je možné nazvať dobrodružstvom niečo, čo stálo daňových poplatníkov viac ako 6 miliónov eur, no pravda je taká, že naozaj sa na tému rodiny hádam ešte nikdy na Slovensku nehovorilo toľko, ako v predreferendovom čase. „To je dobre,“ povedal v jednej z diskusných relácií v RTVS po referende politik František Mikloško. „Dôležité bolo, že ľudia sa zamysleli, či a aký majú vzťah k tým druhým. A či ten vzťah je úctivý.“
Otvorene treba povedať, že úctivý nebol. Práve naopak. „A cirkev ešte požehnala tejto nenávisti k sexuálnej menšine,“ pridal svoj názor v spomínanej relácii publicista Martin Šimečka. „Spoločnosť ale toto pokrytectvo odmietla, a to je dobrý signál,“ doplnil. Na Slovensku sa tri milióny ľudí hlási rímsko-katolíckej cirkvi. „Prečo tí ľudia zostali sedieť doma?“ kladie otázku politológ Ján Baránek. Odpovedal na ňu svojím postojom aj F. Mikloško, keď vyslovil názor, že katolícka cirkev na Slovensku je zranená, má problémy a treba si to priznať. „Stratila autoritu, keď sa nevyrovnala s kauzou Róberta Bezáka. Odpoveďou mohol byť aj postoj ľudí a ich ľahostajnosť vo vzťahu k referendu,“ povedal.
Mnohých ľudí mohlo odradiť od vstupu do referendovej miestnosti aj to, že v kampani sa príliš často zdôrazňovalo, že najlepšou rodinou a jedine správnou a akceptovateľnou, a takou, ktorú má štát podporovať, je kompletná rodina formalizovaná aj manželstvom. Taká, v ktorej je otec, mama a deti. Na Slovensku ale okrem často aj v nenávistných súvislostiach spomínanej menšiny (LGBTI: lesbický, gay, bisexuálny, transrodový/transexuálny, intersexuálny vzťah) sú ľudia, ktorí nežijú v klasickej manželskej forme spolužitia. Sú tu jednorodičovské rodiny, ktoré stratili jedného z dôležitých členov trebárs po tragédii, chorobe, rozvode, sú tu rodiny, v ktorých otec a matka žijú vo voľnejšom zväzku a mnohokrát vychovávajú svoje deti v oveľa lepšej harmónii ako mnohé „požehnané“ manželstvá. Niet sa preto čo diviť, že bojkotovali referendum, keďže jeho téma ich vôbec „neriešila“.
Po referende tu teda máme nezamýšľaný efekt referenda. Ukázalo, že sa musíme naučiť žiť vedľa seba, a to so všetkými odlišnosťami a neupierať právo na dôstojný život nikomu z nás. Slovensko ukázalo, a Turiec v rámci neho tiež, že v ňom fungujú základy modernej spoločnosti s európskymi hodnotami. No pravdou je aj to, že diskusia o rodine neskončila. Práve naopak. Teraz by sa mala ešte len začať.
