MARTIN, VRÚTKY, ŽILINA. Výstavba diaľnic mala zabezpečiť nielen kvalitnejšiu dopravnú infraštruktúru, ale i pracovné príležitosti. Rozvíjať sa mali aj iné projekty v stavebníctve.
Zo zákaziek od štátu sa okrem veľkých stavebných gigantov spočiatku tešili aj malé firmy a živnostníci, ktoré napríklad pre Váhostav vykonávali rôzne subdodávateľské práce.
Všetko vyzeralo byť v poriadku. Až do chvíle, keď objednávatelia prác prestali platiť faktúry. Malé firmy, ktoré museli investovať do materiálu, pracovnej sily, platili dane a odvody, sa za pár mesiacov dostali do veľmi zložitej situácie na hranici prežitia.
Tvrdé rany
Navyše po tom, čo veľké firmy skončili v reštrukturalizácii, tak sa drobní stavitelia museli s vidinou preplatenia faktúr rozlúčiť. Späť možno dostanú len niekoľko percent.
„V prvej reštrukturalizácii z roku 2010 prišla naša firma o takmer 400-tisíc eur. Bola to riadna rana. Začali sme však odznovu, ustáli problémy a po štyroch rokoch sme prišli vo Váhostave o ďalších 50- tisíc eur v reštrukturalizácií,“ povedal Martinčan Tibor Ferenčík z firmy G – Term Slovensko.
„Od nás sa ale vyžaduje platenie daní, odvodov, aj keď sme za svoju robotu nedostali zaplatené. To sa dlhodobo nedá uniesť,“ doplnil podnikateľ.
Zákon o reštrukturalizácii považuje za zlý konateľ a spolumajiteľ firmy Energy Pro Jozef Válek.
„Treba ho čím skôr zrušiť. Vnímam to iba ako novú formu PPP projektov. Niekto vymyslel – postavte to, zaplaťte to a na konci možno dostanete 10, 20 alebo 30 percent. Týmto spôsobom by sa nemalo pokračovať. Zákon o reštrukturalizácii, ktorú sme zažili už štyrikrát, je návod, ako urobiť z úspešného podnikateľa bezdomovca,“ vyjadril sa pre TASR podnikateľ.
Reakcia Váhostavu
Dňa 2. januára 2015 bol zvolený reštrukturalizačný výbor s piatimi členmi a jeho vytvorenie podporilo až 95 % všetkých veriteľov.
„V súčasnosti spoločnosť Váhostav v spolupráci so správkyňou reštrukturalizácie pripravuje reštrukturalizačný plán, z ktorého bude jasné, koľko a za aké časové obdobie budú veriteľom vyplatené ich záväzky,“ informoval Tomáš Halán, hovorca Váhostavu.
V stanovisku firmy sa ďalej uvádza, že je nutné sa viac venovať príčinám vzniknutého stavu a nie dôsledkom, ktoré to prinieslo.
„Verejné obstarávanie, pri ktorom je jediným kritériom najvýhodnejšia cena, nikdy neprinesie tomuto štátu patričný efekt a myslíme si, že takýmto smerom by sa mala uberať diskusia a aktivity poslancov, ak majú záujem reálne niečo zmeniť. Štát chamtivo šiel v minulosti po veľmi nízkej cene, hoci vedel, že za takúto cenu sa diaľnica postaviť nedá. A keby zodpovední rozmýšľali dopredu, tak by vedeli, aké dôsledky to bude mať,“ tlmočil názor firmy jej hovorca.
Hľadanie riešení
Primátor Martina a prvý podpredseda strany Sieť Andrej Hrnčiar označil dosahy reštrukturalizácie na menšie firmy za kritické.
„Štát svoje v zaplatení dane z pridanej hodnoty, sociálnych a zdravotných odvodov dostal a akoby ho už nič viac nezaujímalo. Takto to nemôže fungovať, ochranu potrebujú aj strední a malí podnikatelia, vrátane živnostníkov.“
Sieť navrhuje viacero opatrení. Napríklad DPH by sa mala uhradiť až po splatení faktúry. Riešením by mohlo vraj byť aj zavedenie stopercentnej záruky pre veriteľov v reštrukturalizácií v podobe podielu v dlžnej firme, či aj dobrovoľná účasť živnostníkov na garančnom fonde.
Procházkova strana taktiež navrhuje rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy o nevyplatenie úhrady za služby fyzickej osobe, ktorá nie je zamestnancom. Súčasťou opatrení by mal tiež nový systém úhrady platieb zo strany verejného obstarávateľa. Pri platbách nad istý objem by ich obstarávateľ vyplácal priamo subdodávateľom.
