v.
MARTIN. Mladému Martinčanovi učarovali hviezdy, a tak ich začal bližšie študovať. Cieľom Miroslava Jagelku je vytvoriť aparát, ktorý v budúcnosti pomôže určovať parametre škvŕn týchto vesmírnych telies.
Ako mladý vedec hovorí, vo vesmíre existujú špecifické, tzv. chemicky zvláštne hviezdy. Okrem toho, že sa na ich povrchu nachádzajú často mnohonásobne väčšie škvrny ako na našom Slnku, škvrny na týchto hviezdach obsahujú zvyčajne aj prímesi iných prvkov, ako napríklad železo, kremík alebo vápnik.
„Ich prítomnosť zapríčiňuje zmenu rozdelenia energie v spektre, čo sa prejavuje aj rôznym zafarbením týchto škvŕn. Vzdialene podobná situácia nastáva napríklad vtedy, keď hodíme trochu draslíka do plameňa, a ten sa následne sfarbí do fialova,“ vysvetľuje študent astrofyziky na Masarykovej univerzite v Brne.
Simuluje usporiadanie škvŕn
Talentovaný Miroslav Jagelka bol jedným z dvanástich vyvolených študentov na poli vedy a výskumu, ktorých nedávno finančne podporil AXA Fond. Martinčan získal na rozvoj svojho projektu 1 700 eur, aby raz z neho mohol byť skutočný expert vo svojom odbore.
Tieto peniaze by mladík rád investoval do kúpy výkonnejšieho počítača.
„Niektoré skripty, ktoré som napísal, vyžadujú až miliardu počtových operácií len na určenie zmeny jasnosti jednej hviezdy. V prípade simulácie vzorky na tisícke hviezd, by to moje programy na starom počítači robili niekoľko desiatok hodín,“ sumarizuje Miroslav, ktorý vo výskume hviezdy nepozoruje, ale spracováva súbor už pozorovaných meraní. Tvrdí, že vesmírne telesá sú vo všeobecnosti tak ďaleko, že sa javia ako špendlíková hlavička zo vzdialenosti desať kilometrov.
„Súčasné prístroje nie sú preto schopné určiť rozmery a polohy škvŕn priamo. Pomocou programov, ktoré som si vytvoril sa snažím nasimulovať, ako by vyzerala hviezda s rôznym usporiadaním škvŕn. Tieto simulácie potom spájam so skutočne pozorovanými zmenami jasností a z toho viem približne určiť, koľko akých škvŕn hviezda má,“ opisuje svoj výskum.
Rozmazané machule zvyknú odradiť
Podľa M. Jagelku sa z takýchto štúdií dozvieme, aká je napríklad teplota na povrchu hviezdy, akú má veľkosť, chemické zloženie, rýchlosť rotácie alebo silu magnetického poľa.
„ Takto môžeme testovať rôzne teórie atómovej štruktúry v podmienkach, ktoré sú v pozemských laboratóriách nedosiahnuteľné,“ vysvetľuje dôležitosť pozorovaní.
Bystrý študent sa astronómii začal venovať pred 12 rokmi, už v prvom ročníku na Osemročnom gymnáziu Jozefa Lettricha v Martine. Vždy ho totiž fascinovalo všetko tajomné a nepochopiteľné.
„Mám rád výzvy a vesmír je výzvou, ktorú človek nemá šancu pokoriť a iba z diaľky sa môže čiastočne učiť o jeho fungovaní. V čase aj priestore je existencia ľudstva vo vesmíre úplne zanedbateľná, čo je na jednej strane desivé, na druhej to vyvoláva posvätnú úctu,“ vykresľuje Martinčan. Ten však so svojimi blízkymi vesmír pozorovať nezvykne.
„Ukazovanie súhvezdí na oblohe je vzrušujúce, ale záujem prudko opadne, keď niekomu ukážete galaxiu ako rozmazanú machuľu, ktorá má ďaleko od tých nádherných obrázkov na internete. Pozorovanie sa takisto spája s neskorou nočnou hodinou, zriedkavo čistou oblohou a nezriedkavou zimou. To často odradí aj najväčších nadšencov,“ konštatuje mladý vedec.
Všestranne nadaný mladík
Miroslav Jagelka sa však neorientuje výhradne na astrofyziku. Jeho záľuby sú naozaj rôznorodé.
Venoval sa žonglovaniu, spoločenským tancom, drôtikovaniu, organizovaniu táborov, skautingu, spevu, stolnému tenisu, ale baví ho aj volejbal či fantasy literatúra.
„Skladal som tiež origami a Rubikovu kocku, robil slackline (chôdza po lane, pozn. red.), trávil čas v posilňovni či pri taliančine a pravidelne sa zúčastňoval rôznych súťaží z geografie, fyziky, matematiky, chémie a biológie,“ menuje široký záber svojich záľub.
O svojej budúcnosti má nadaný študent jasné predstavy. Rád by robil niečo zmysluplné, čo ho súčasne bude baviť.
„Ideálnu možnosť vidím v pokračovaní štúdia na vysokej škole. Popri získavaní ďalších ťažko vysloviteľných titulov sa môžem venovať vlastným projektom, výskumom, medzinárodnej spolupráci, výučbe študentov, alebo sa zúčastňovať konferencií či tvoriť popularizačné prednášky. Je to celkom flexibilné zameranie,“ konštatuje Miroslav Jagelka.
