om Slovensku.
BENICE. Statočne sa popasovali s neľahkým osudom. Manželia Ľubica a Miroslav Šovčíkovci z Beníc prežili asi najsmutnejší polrok vo svojom živote. Šťastná rodinná idylka s dvoma malými dvojičkami sa im zrútila, keď ich Marcelkovi ako 9-mesačnému diagnostikovali zhubný nádor na očkách. Podivné zabiehanie ľavého oka do strany neveštilo nič dobré.
„Celý svet sa nám vtedy otočil. Obkolesila nás veľká bolesť, strach a beznádej. S chorobou svojho dieťaťa sa matka nikdy nezmieri. Marcelkovi tumor zvnútra pokrýval celé jedno oko, preto naň určite ani nevidel a druhé nádor pokrýval čiastočne. Odvtedy už má za sebou šesť cyklov chemoterapií,“ opisuje zúfalú situáciu Ľubica Šovčíková, ktorá sa musela veľmi premáhať, aby neplakala.
Silná psychika je nevyhnutná
S Marcelkom totiž ostala v Bratislave na detskej onkológií na Kramároch. Manžel Miroslav sa zas v Beniciach venoval druhému synčekovi Matejovi.
„Keď vidíte aj ostatné kruté osudy maličkých detí, je to na zrútenie. Psychickou oporou mi tam bol jeden otecko z Martina, ktorý neupadol na duchu a dodával mi nádej, že sa náš malý vylieči,“ zmieňuje sa mamička dvojičiek a dodáva, že jednoduché nebolo ani udržať synčeka neustále v postieľke alebo v izbe pre neustály prísun infúzií a dávkovanej chemoterapie.
„Najhorší bol pohľad na Marcelka, keď mu po chemoterapií začali vypadávať jeho husté vlnité vlásky a veľmi schudol. Bol často nervózny, plakal a mal bolesti. Ťažko som tiež znášala odlúčenie od druhého syna, pretože som bola s Marcelkom stále v Bratislave,“ spomína na trpké obdobie Beničanka.
Chýry o silnom prepojení dvojičiek a ich citovom pute, nám potvrdila aj ona.
„Deti sa budili v tú istú chvíľu. Jeden doma a druhý pri mne v Bratislave. S manželom sme si v noci volali, či aj oni sú hore,“ hovorí Ľubica Šovčíková.
Z najhoršieho sú snáď vonku
Malý Marcelko má teraz už rok a pol a pred Vianocami dobral poslednú dávku chemoterapie. Zdá sa, že chlapčekovi liečba zabrala. V pravom očku mu nádor zmizol úplne a v ľavom čiastočne. Jeho rodičia dúfajú, že už majú najťažšie chvíle za sebou a temné obdobie sa už nikdy nezopakuje.
Táto smutná životná skúsenosť dokonca vnukla manželom ušľachtilú myšlienku.
„Keď sme boli v núdzi my, ukázalo sa, kto sú naši skutoční priatelia. Pomoc sme teda chceli šíriť ďalej a spoločnými silami vyčariť krásny úsmev na tváričkách ťažko chorých detí a rozbúchať tak srdcia ich rodičov. Preto sme založili občianske združenie pod názvom Trdielko – pomoc ťažko chorým deťom,“ vysvetľuje Ľ. Šovčíková. Ich združenie zatiaľ poskytuje iba materiálnu pomoc. Pani Ľubica rozposiela balíky s oblečením, hračkami a kozmetikou priamo na adresy konkrétnych rodín. Vždy keď s manželom idú s Marcelkom na kontrolu do Bratislavy, vyrážajú s plným autom vecí od členov Trdielka, aby ich rozdali rodičom a deťom na detskej onkológií.
Dobré srdcia ešte nevymreli
„Peniaze nášho združenia nám v súčasnosti postačia len na poštovné a cestovné výdavky, preto by nám veľmi pomohla finančná či akákoľvek materiálna pomoc od dobrých ľudí s veľkým srdcom. Všetky balíky pred odoslaním vždy nafotím, a potom sa pri nich odfotí aj obdarovaná rodina, aby naši dobrodinci videli, že ich veci skutočne niekto dostal,“ ubezpečuje Beničanka, ktorá práve zbiera veci pre JIS-ku v Martine, ale snaží sa pomôcť aj 10-mesačnej onkologicky chorej Emmke z Michaloviec či 22-mesačnej Natálke s detskou mozgovou obrnou.
Ľubicu Šovčíkovú a jej manžela Miroslava pomoc druhým skrátka napĺňa. Aj oni sa, žiaľ, už stretli s chamtivosťou a podvodníkmi, a preto si každého, kto sa uchádza o ich podporu, vždy preveria.
„Osobne sa poznám s každou rodinou. Odoslaním balíčka sa to pre mňa nekončí. Zaujímam sa, ako sa im vodí, či liečba zaberá a podporujeme rodičov aj psychicky. Uvítame, ak sa nám ozvú rodiny z Turca, ktoré potrebujú pomoc pre svoje ťažko choré detičky. Mojím snom je, aby žiadne dieťa nikdy nepoznalo bolesť,“ uzatvára Ľ. Šovčíková.
Za pomoc Trdielku a jeho členom bola vďačná aj Jana Jeszeová, mamina 10-mesačnej Emmky taktiež s nádorom na očku. Dva obrovské balíky plné oblečenia, hračiek a plienok od Lucie Korbeľovej s kamarátkou a balík od Veroniky Behánovej z Martina ju neskutočne potešili.
„Od dojatia plačem a neviem ani vyjadriť ako veľmi si to vážime. Nech je pani Lucka vzorom aj iným ľuďom, ktorí ak môžu, nech pomáhajú i ostatným chorým detičkám,“ napísala na sociálnu sieť nástenky Trdielka.
