MARTIN. Stačí, ak viac zaprší a časť Ulice turčianskych dobrovoľníkov sa premení na velikánske jazero. Cez úsek, ktorý vedie od železničného priecestia pod Bystričkou k zákrute pri objekte bývalej mliekarne, v takom prípade chodci nemajú šancu prejsť. Bizarné príbehy zažívajú počas daždivých dní aj miestni obyvatelia.
Z dámy družstevníčka
„Nedávno pri vyberaní pošty zo schránky som dostal takú sprchu, že na mne nezostala ani nitka suchá. Hneď som sa vybral za autom, ktoré zastalo pred neďalekým železničným priecestím. Vodič však následne radšej pridal a cez koľaje prefrčal tak rýchlo, akoby tam ani neboli,“ spomína Jozef Červenák.
Jeho suseda Margita Jamborová pridala veľmi podobný zážitok. Nedobrovoľne ju neohľaduplný majiteľ vozidla osprchoval minulý utorok pri ceste z práce.
„Ešte mi drzo ukázal prostredník a zdrhol preč. Taká som bola nahnevaná, že mi ani nenapadlo zapamätať si jeho ešpézetku. Neviem, už sa asi musím zmieriť s tým, že do roboty odchádzam upravená ako dáma a naspäť sa vraciam špinavá ako družstevníčka, ktorá celý deň drie na poli,“ krúti hlavou.
Milena Červenáková sa zas stará o imobilnú mamu. Občas by ju rada povozila po ulici na invalidnom vozíku, ale radšej tak nič neriskuje.
„Raz máme rovno pred bránou poriadne hlbokú voda, ktorá okrem iného ľudom postupne podmýva ploty. Tiež si okolo nás skracujú cestu kamióny idúce z colnice, autobusy MHD a vodiči, ktorí smerujú na Kollárovu ulicu,“ vysvetľuje.
Premárnená šanca
Miestni by preto radi videli na svojej ulici chodník. Nechcú ho len pre seba, pretože popred ich domy prejde počas dňa množstvo zamestnancov z okolitých firiem, ale tiež detí a počas leta aj ľudí smerujúcich na kúpalisko.
„Najviac ma hnevá, že vo viacerých okolitých uliciach, kde sa ani zďaleka toľko chodcov nepremelie, opravujú chodníky. Boli síce poškodené, no nie zdevastované. My však nemáme žiadny. Nemohli vybudovať chodník okolo nás a potom zrekonštruovať existujúce,“ pýta sa Gabriela Mikáčová.
O vybudovanie chodníka sa snažia už od roku 2006. Nádej im zablikala v čase, keď na ich ulici robili kanalizáciu.
„Mohol sa urobiť, keď bolo všetko rozkopané. Potom stačilo len vyhĺbiť kanály a všetky spomínané problémy by už boli vyriešené,“ zhodli sa miestni obyvatelia.
Chýbali peniaze
Na žiadosť o vybudovanie chodníka spojenú s petíciou, ktoré poslali na mesto v auguste 2006, dostali odpoveď v máji 2009.
„Výbor mestskej časti Jahodníky-Ľadoveň-Tomčany navrhol do plánu príprav na rok 2009 vyhotovenie jednoduchého projektu pre vybudovanie chodníka a odvedenie povrchových (dažďových) vôd. Po jeho spracovaní a podľa rozpočtových nákladov bude prijaté rozhodnutie, či ho finančné možnosti dovolia realizovať v roku 2009 alebo bude zahrnutý do plánu na rok 2010,“ píše sa v odpovedi.
V tom čase bol predsedom spomínanej mestskej časti Jozef Bernát. Na projekt si dobre pamätá.
„Žiaľ, stroskotal na nedostatku peňazí. Náklady na jeho realizáciu boli pomerne vysoké. Poviem pravdu, že sme uprednostnili po finančnej stránky menej náročné projekty,“ povedal.
Súčasný predseda mestskej časti Jahodníky-Ľadoveň-Tomčany- Martin Kalnický je pripravený začať diskutovať o probléme.
„Najbližšie zasadanie výboru našej mestskej časti máme 11. marca v Penzióne Ľadoveň. Ľudí z Ulice turčianskych dobrovoľníkov tam pozývam. Ja sa budem dovtedy snažiť oboznámiť so situáciou a na spomínanom zasadnutí môžeme prebrať možnosti, ktoré by celú vec posunuli dopredu,“ vyhlásil mestský poslanec.
