Lokalita Turiec a Blatnický potok je národnou prírodnou rezerváciou, územím európskeho významu a tiež mokraďou medzinárodného významu. Kritéria na zaradenie do týchto troch sústav ochrany spĺňa u nás len málo oblastí.
MARTIN. Niva Turca a Blatnického potoka patrí medzi čarovné miesta nielen v rámci nášho regiónu. Vďaka svojmu prírodnému bohatstvu je rieka Turiec národnou prírodnou rezerváciou. Spolu s Blatnickým potokom tvorí aj územie európskeho významu v sústave Natura 2000 a tiež mokraď medzinárodného významu podľa Ramsarského dohovoru. Kritériá na zaradenie do týchto troch sústav ochrany spĺňa u nás len málo lokalít.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Vo vodách rieky Turiec žije 26 druhov rýb vrátane vzácnej hlavátky podunajskej, kolka či plosky. Pri rieke a v jej nive sa dá vidieť vyše 200 druhov vtákov.
„Nejde len o tie, ktoré tu hniezdia. Spomínaným územím vedie stredoeurópsky významná migračná trasa vtákov cez Karpaty, takže tam môžeme vidieť veľmi zaujímavé druhy, vrátane tundrových,“ vysvetľuje vedecký pracovník Ján Topercer.
Veľké je aj bohatstvo druhov bezstavovcov. Na dne a vo vodnom stĺpci rieky nachádza svoje prirodzené životné prostredie vyše 1000 druhov tzv. bentosu (nálevníky, máloštetinavce, podenky, pošvatky, potočníky, pakomáre a i.).
„Niektoré druhy sú nové pre Slovensko, iné tu majú juhozápadnú hranicu rozšírenia, ďalšie západnú. Ide aj o akúsi kontaktnú zónu. Aj preto ich tu žije toľko druhov,“ pokračuje.
Neregulovaný tok rieky Turiec vytvára napríklad medzi Socovcami a Rakovom či pri Moškovci neopakovateľnú „krýslovskú“ krajinnú scenériu, ktorú charakterizujú meandre, mŕtve ramená, lužné lesy a kroviny, ostricové močiare a kvetnaté lúky ukrývajúce iné vzácne biotopy.
„Takýto typ krajiny je už dnes veľmi vzácny, napriek tomu sa tu stále ťažšie darí odolávať novodobej živelnej urbanizácii,“ upozorňuje vedec.
Ďalšími nebezpečnými prvkami, ktoré ukrajujú z prírodného bohatstva unikátnej rieky Turiec, je vodné dielo Turček a hate („šľajsne“) pri martinskej teplárni a povyše mosta na Bystričku.
„Sú to umelé prekážky narúšajúce pozdĺžnu spojitosť toku a brániace migrácii rýb i iných organizmov. Už sa rokovalo o ich odstránení či spriechodnení, robila sa aj projekčná príprava, ale celé to uviazlo v úradníckych sieťach,“ dodal Ján Topercer.
