Turčania si uvedomili, že sú v play off a konečne vo štvrťfinále predviedli výkon hodný tejto časti súťaže. Mužstvo sa po dvoch ťažkých prehrách vnútorne zomklo, vysporiadalo sa s neúčasťou chorých Markoviča a Galamboša a zabojovalo ako jeden muž. Mnohí borci išli cez bolesť, vedeli nielen rozdať, ale aj prijať údery.
Tréneri perfektne pripravili mužstvo. Martin nedal Nitranom dýchať, bol aktívny, dôrazný, dostatočne agresívny. Hráči dobrým pohybom narúšali súperovi rozohrávku, hrou do tela nedovolili Nitranom rozvinúť ich typickú kombinačnú hru. Keď bolo zle, vrhali sa do prihrávok, padali do striel. Obetavosť bola príkladná.
Nemyslíme vekom, ale výkonom. Tréneri do brány postavili Jakuba Čecha a ten sa im za dôveru odvďačil najlepším možným spôsobom. Najmä na začiatku predviedol viaceré dobré zákroky, ktorému dopomohli nájsť istotu i pokoj. Jakub si po celý zápas udržal vysoký štandard a bol pre Nitranou veľkou prekážkou.
Prvý gól Martina padol pri signalizovanom vylúčení, druhý v početnej výhode o dvoch hráčoch a tretí v hre piatich na štyroch. Turčania teraz zbytočne nevymýšľali, často strieľali, tlačili sa pred Lakosila, vytvárali skrumáže, išli po dorážkach.
Diváci po dvoch výpraskoch na mužstvo nezanevreli. Štadión sa zaplnil ako už dávno nie. Atmosféra bola po dlhých rokoch opäť elektrizujúca, mnohí cítili na chrbtoch zimomriavky. Fanúšikovia hnali svojich miláčikov dopredu, boli ich veľkou oporou. Spolupatričnosť hráčov a fanúšikov sa nedala prehliadnuť, bola úžasná.
