mnáziu v Martine.
MARTIN. Mladší z Vodrážkovcov, dnes 85 ročný profesor, svetovo uznávaný majster improvizácie v hre na organe, si do Martina prišiel zaspomínať na svoje detstvo, ktoré v meste prežil do roku 1939. Jeho otec, Jaroslav Vodrážka, rodák z Prahy – Karlína, bol ako absolvent pražskej umeleckopriemyselnej školy v roku 1923 Zemskou školskou radou umiestnený ako učiteľ kreslenia na martinské gymnázium.
Napriek počiatočným obavám sa onedlho zžil s martinským prostredím – s gymnáziom, mestom i jeho okolím. V škole našiel priateľských kolegov i vďačných žiakov.
Tvorivý nepokoj Jaroslava Vodrážku našiel na Slovensku ideálne podmienky. Do Martina prišiel v čase, keď sa oživotvorená Matica slovenská v rámci záujmu o spisovnú slovenčinu a literatúru orientovala hlavne na literatúru pre deti a mládež. Jej tajomník Š. Krčméry čoskoro objavil jeho ilustrátorský talent a prizýval ho ilustrovať najprv časopisy, neskôr aj knihy pre mládež a graficky upravovať obálky kníh a periodík.
Talent, invenčnosť a precíznosť J. Vodrážku čerpajúca aj z českej knižnej tvorby, násobená možnosťami technicky a personálne vybaveného Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku tak stáli pri začiatkoch kvalitnej ilustrácie detskej časopiseckej i knižnej ilustrácie na Slovensku. Vodrážka kládol dôraz na vysoké umelecké kritériá. Zdokonaľoval sa spoluprácou s pracovníkmi tlačiarne Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, ale i opačne, usporadúval kurzy pre typografov a svoje skúsenosti a znalosti knižného grafika odovzdával martinským kníhtlačiarom.
Prvou knihou ilustrovanou J. Vodrážkom boli Zlaté perličky pre dobré detičky, vydané v r. 1925 v nakladateľstve Tranoscius v Lipt. Mikuláši. Pravidelné objednávky dostal po vzniku edície Dobré slovo. Tu vznikali obrázky Smelého Zajka, ktoré inšpirovali Jozefa Cígera Hronského k napísaniu rovnomennej knihy. K ďalším úspešným patrili ilustrácie kníh Dubkáčik a Budkáčik a Tri múdre kozliatka.
V tom čase sa už z neho stal „napoly Pražan, napoly Martinčan“. V Martine sa v roku 1929 oženil s Gabrielou (Ellou) Vančovou, vybudoval si tu domov, v roku 1930 sa narodil ich syn Jarko.
Udalosti roku 1939 znamenali odchod mnohých českých odborníkov, medzi nimi aj učiteľov, zo Slovenska. Matica slovenská sa síce snažila „rôznymi prípismi na úrady“ zabrániť odchodu, no Vodrážkovci sa rozhodli vrátiť do Prahy. Vojnové roky už prežili v protektoráte.
O dobrom vzťahu k mestu Martinu, jeho inštitúciám i Martinčanom svedčí aj návšteva jeho syna, martinského rodáka - profesora Jaroslava Vodrážku ml., ktorú spolu s priateľmi uskutočnil v dňoch 13. – 15. februára tohto roku. Počas nej navštívil výstavu Číročistý romantik – Jaroslav Vodrážka 1894 – 1984 venovanú životu a dielu jeho otca v Slovenskom národnom múzeu v Martine, svoj rodný dom i príbuzných žijúcich v tomto meste.
Autor: Hana Zelinová
