MARTIN. Rád prekonáva vlastné limity. Vrútočan Vladislav Martynek je inštruktorom skalného lezenia, už 12 rokov sa venuje horolezectvu, behaniu a veľmi miluje hory i krásy našej prírody. Pravidelne si vymýšľa rôzne projekty, aby on sám alebo spolu so svojimi kamarátmi otestovali svoju telesnú zdatnosť a silu vôle. Zároveň tiež otestujú športovým firmám funkčnosť oblečenia pri maximálnej záťaži.
Nedávno absolvoval tzv. Magurský projekt, počas ktorého sám vyšiel dvanásťkrát po sebe na Kľačiansku Maguru hore a dole. Jedna otočka pod chatu má 700 výškových metrov a dĺžku tri a pol kilometra. Vladislavovi sa tak podarilo spraviť nový rekord a počas 24 hodín a 20 minút prešiel 72 kilometrov s prevýšením 7 800 metrov.
„Vlani prekonal kamarát Martin môj dávnejší rekord a vyšiel na Maguru desaťkrát opakovane. Keďže rád prekonávam samého seba a zároveň som cítil, že na to mám, rozhodol som tento počet ešte navýšiť,“ opisuje dôvod svojho netradičného odhodlania Vladislav Martynek, ktorý má sebou už štyri výstupy na Gerlach počas jedného dňa či dvestokilometrový pochod okolo Turčianskej záhradky po hrebeni našich Fatier za tri dni.
Tajné lúčenie s kamarátmi
Aj fyzicky náročnému magurskému projektu musela predchádzať tvrdá príprava. Mladý Vrútočan tak tri týždne pred začiatkom vlastnej výzvy vybehol v rámci tréningu dvakrát denne na horskú chatu buď na Martinské hole alebo na Maguru. Samozrejmosťou bola prírodná strava bohatá na bielkoviny i minerály, aby jeho svaly dostali potrebnú výživu. Ako Vladislav spomína, deň pred výstupom iba relaxoval a snažil sa zbytočne nestresovať. Dokonca si v ten večer neodpustil ani tri pivká s kamarátmi.
„Trošku som sa s nimi zdržal, takže som spal len hodinu a pol a už mi zvonil budík, že je čas vyraziť. Toto sa mi stane vždy pred projektom, z ktorého mám rešpekt. Na trase som potom prišiel na to, že to je také moje tajné lúčenie s ľuďmi, lebo viem, že budem dlho sám. Priznávam, že som sa v to ráno ani príliš netešil, bolo trošku depresívne o tretej ráno kráčať Kľačanmi, keď bolo vonku navyše mínus osem stupňov,“ spomína na neľahký začiatok.
Energiu si treba pošetriť
Príjemným spestrením boli náhodné stretnutia okoloidúcich turistov. V určitých fázach ho prišli podporiť aj priatelia a niekedy aj trikrát s ním vyšli na Maguru a späť.
Ako ďalej Vladislav dodáva, pri takýchto náročných trasách je dôležité sústrediť sa sám na seba, zbytočne sa nerozptyľovať a neplytvať energiou. V kľúčových momentoch mu síce prítomnosť priateľov pomohla, ale keď svižne kráčali hore, nerozprávali sa.
Prvá vážnejšia kríza doľahla na Vladislava pri šiestom výstupe. Ešte predtým mu však začal omŕzať nos, keďže kuklu zabudol doma. K tomu treba prirátať nedostatok tekutín, slnko odrážajúce sa od snehu a málo spánku. Aj napriek teplému oblečeniu, začala byť Vrútočanovi značná zima, spomaľoval a bol zadýchaný.
„Hore na chate som sa poriadne napil, dal si zázračné bylinky na vzpruhu, no od únavy mi bolo na vracanie a stále chladno, tak som si musel na 40 minút ľahnúť dnu do jedálne. Nebyť tohto spánku, tak by som Maguru stihol dvanásťkrát otočiť do 24 hodín,“ namrzene konštatuje.
Halucinácie od únavy
Vladisalv zároveň dodáva, že počas dvanástich otočení mu bolo aj párkrát do plaču, ale nie preto, že by nevládal, alebo bol smutný.
„Skôr to pripisujem nadmernému vylučovaniu toxínov a strate minerálov. Preto mi aj opuchla tvár. Bol to dôsledok dehydratácie a obrovského prevýšenia,“ domnieva sa športovec.
Najväčší zápas sám so sebou musel Vladislav prekonať pri poslednom výstupe. Vtedy mu dosť pomohla prítomnosť kamaráta Michala, ktorý si s ním tiež dal zopár opakovaní.
„Hádzalo ma do strán, akoby som bol opitý. Z nedostatku cukru sa mi pred očami mihali zvieratká, ktoré tam neboli a hoci sme s Michalom vedľa seba mĺkvo kráčali, v hlave som s ním viedol dialóg a hovoril mu v ženskom rode. Dva razy som musel oddychovať a neustále klamať hlavu, že už tam budeme,“ so smiechom opisuje V. Martynek, ktorý nasledujúci deň po tomto obdivuhodnom výkone mal akurát miernu svalovicu na stehnách.
Vladislav Martynek sa však už teraz teší na svoju najbližšiu métu, ktorou je v teniskách zabehnúť na jeseň na Mont Blanc.
