LIPOVEC. Posledný februárový deň bol v Turci veselý. V sále Kultúrneho domu na Lipovci sa zišli rusky hovoriace národnostné menšiny, aby sa spolu zabavili spevom, tancom a dobrým jedlom. Aj keď Slováci pochovali basu už v polovici februára, tradičná ruská Maslenica má svoje miesto v kalendári o dva týždne neskôr.
Zábava na medzinárodnej úrovni
Maslenica začala premietaním ruskej rozprávky. Po nej všetkých prítomných privítal starosta obce Lipovec Jozef Mada. Postupne sa predstavili zástupcovia národnostných menšín, medzi ktorými popri Rusoch nechýbali Bulhari, Ukrajinci, Poliaci či Maďari. O kultúrny program sa postarali nielen členovia združenia, ale aj speváci, hudobníci a tanečníci z radov prítomných. Všetkým zúčastneným organizátori priblížili podstatu slávenia Maslenice, ktorá je spätá s hodovaním, zábavou a prípravou na obdobie pôstu.
Privítali jar a začali pôst
Ľudová zábava sa pod názvom Maslenica nesie dejinami už oddávna. Ľudia vyháňali zimu a vítali jar, usporadúvali veselice a tancovačky a hodovali dosýta, pretože hneď po Maslenici ich čakalo obdobie pôstu, ktoré trvalo štyridsať dní. Ide o akýsi ekvivalent slovenských fašiangov, ktoré končia Popolcovou stredou. Pravoslávni sa riadia Juliánskym kalendárom, ktorý je od toho novšieho Gregoriánskeho posunutý o trinásť dní, čo vysvetľuje, prečo sa Maslenica slávi neskôr. Na Lipovci sa takáto oslava konala po prvý raz. Ako priblížil Valér Hoč, člen OZ Ruslana, Maslenicu slávia ľudia v kruhu rodiny a tento rok ju po prvýkrát usporiadali aj pre verejnosť.
„Vždy sa zíde celá rodina a spoločne hodujeme na domácich palacinkách. Spievame a rozprávame si rôzne príbehy. Chceli sme túto našu tradíciu preniesť aj na verejnosť,“ povedal. Pravoslávna aj katolícka príprava na Veľkú noc sa nesie v duchu pôstu. Pravoslávni sú však známi prísnejšími pravidlami.
„Kto je hlboko veriaci, ten sa v jedle skutočne veľmi prísne obmedzuje,“ vysvetlil Hoč. Na Maslenici nechýbali ani zvyky a tradície, ktoré ľudia udržiavajú počas tohto obdobia. Podľa slov organizátorky podujatia Márie Vladimirovej z OZ Ruslana sa od tých našich slovenských veľmi nelíšia. „Tradičná Maslenica sa nezaobíde bez maslenicovej slamenej figuríny, ktorú Slováci poznajú ako Morenu. Aj u nás ju zvykneme na konci zimy spáliť, ako znak začiatku jari,“ priblížila Vladimirova.
Naliali si čaj zo samovaru a pochutili na blinách
Hodovanie sa neobišlo bez tradičných pokrmov, ktoré sú už odnepamäti samozrejmou súčasťou tamojšej kultúry. Stoly boli plné dobrôt od ovocných koláčov cez slané jedlá až po neodmysliteľný boršč. Nechýbali ani pirohy či buchty a typický samovar, z ktorého ste si mohli naliať čaj. Naše slovenské fašiangové šišky ste si na tanier mohli naložiť tiež, prvenstvo však patrilo palacinkám, ktoré sú hlavným jedlom Maslenice. Obyvatelia rusky hovoriacich krajín ich nazývajú bliny. Pripravujú sa na sladko aj na slano, tie tradičné maslenicové sa však podávajú s rybou. Na Lipovci sa pri stoloch zhromaždili všetci prítomní a každý si pripravené sladké bliny patrične vychutnal.
Jedlo vystriedala hudba a zábava do noci. Prvý marec bol zároveň prvým dňom pôstu, a tak sa Maslenicou skončilo obdobie zábav aj menšín u nás na Slovensku.
