Od začiatku tohto roka až do 8. februára bolo vo Veľkej Fatre druhé kolo sčítavania rysa ostrovida, pracovalo sa teda aj v turčianskom regióne. Pracovníci zo Správy Národného parku Veľká Fatra (NP VF) v spolupráci so Spoločnosťou pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s technikou, Technickou univerzitou vo Zvolene, ako aj poľovníkmi, nainštalovali fotopasce na snímkovanie rysov aj napríklad v Gaderskej doline, okolí Nolčova, Mošoviec či Rakše.
Podľa škvrny poznáš rysa
Fotopasce umiestnili v páre oproti sebe tak, aby odfotili každého jedinca z oboch strán. Každý rys má totiž jedinečné usporiadanie škvŕn a podľa nich sa dá presne identifikovať.
Mapovanie rysa vo Veľkej Fatre a Štiavnických vrchoch vzniklo z iniciatívy švajčiarskych partnerov z organizácie KORA na ochranu mačkovitých šeliem.
„V 70-tych rokoch ochranári pracovali na projekte, v rámci ktorého boli do Švajčiarska, Talianska a rakúskych Álp privezené a vypustené rysy zo Slovenska, aby znova osídlili toto územie. Práve vo Švajčiarsku sa vyskytuje najviac rysov zo všetkých znovu obsadených miest, ale začali mať genetické poruchy, keďže sa krížili medzi sebou. Preto potrebujú nové jedince pre spestrenie genetickej výbavy tejto populácie, ktorá nie je prepojená so žiadnou inou v Európe,“ opísala dôvod sčítavania týchto šeliem u nás zoologička zo Správy NP VF Mária Apfelová. Ako ďalej dodala, bez oživenia krvi a spestrenia tamojšej genetiky, môže mať osud tejto populácie rysa vo Švajčiarsku veľké problémy. Už teraz zaznamenali prípady úhynov a zastavenie rastu populácie.
Populáciu švajčiarskych rysov by tak mohli oživiť aj tie naše slovenské.
„V celej Veľkej Fatre sme nafotili a identifikovali 14 rôznych jedincov rysa, z toho dve mláďatá a minimálne dva dospelé jedince, ktoré prišli do Fatry zo susedných pohorí len počas ruje. Predpokladáme stabilný výskyt siedmych až desiatich dospelých rysov,“ zmieňuje výsledky zoologička. Podľa nej to bola veľmi zaujímavá, ale časovo a fyzicky veľmi náročná práca.
Majster maskovania
„Pasce sme kontrolovali minimálne raz za dva týždne a tiež po každom snežení, aby boli stále funkčné. Pomedzi sme mapovali ich stopové dráhy či zbierali trus pre DNA analýzy,“ vykresľuje M. Apfelová. Keďže pasce boli nainštalované v málo prístupných lokalitách, ochranári sa k nimi museli dostávať pešo, na lyžiach, často i v hrebeňových partiách.
„Bohužiaľ na niekoľkých miestach nám fotopasce ukradli. Našťastie takýchto prípadov sa stalo málo, v turčianskej časti Fatry k tomu došlo len v jednej lokalite,“ konštatuje zoologička.
Avšak dodáva, že určite sa im nepodarilo zachytiť všetkých rysov, o čom svedčia ich nájdené rôzne stopy.
Rys ostrovid sa totiž nedá len tak ľahko vystopovať. Je to veľmi plaché a ostražité zviera, s vynikajúcim zrakom, sluchom a s prevažne nočnou aktivitou.
„Stretnutie s ním je preto výnimočným a zriedkavým zážitkom. Skôr sa dajú nájsť jeho stopy, trus či typické pachové značky, čo si však vyžaduje trochu cviku,“ opisuje Mária Apfelová.
Zároveň doplnila, že rys je vynikajúcim majstrom maskovania a utajenia sa. Navyše pre život využíva veľké lesy so skalnými útvarmi, na ktorých sa rád vyhrieva či oddychuje, a preto ho človek zbadá len zriedka.
