Článok pokračuje pod video reklamou
zaregistrovala širšia slovenská verejnosť. Z tohto uhla pohľadu sa veru niet čím veľmi chváliť.
MARTIN. Do vzácnej kategórie projektov, ktoré naznačenú ambíciu mali a budú mať naďalej, patrí edícia Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej (SLÚ) Modrá katedrála. Vznikla symbolicky v roku 2014 a jej hlavné poslanie spočíva v systematickej podpore mladej pôvodnej tvorby. V priamej väzbe na celoštátnu literárnu súťaž O Cenu Jána Červeňa si kladie za cieľ prispieť k rozvoju nášho literárneho a kultúrneho života a hľadať nové talenty medzi mladými ľuďmi – básnikmi a prozaikmi do 35 rokov, píšucimi po slovensky, ktorí ešte knižne nepublikovali. Víťazovi spomínanej súťaže vyjde prostredníctvom edície Modrá katedrála debutová kniha básní alebo prózy (podľa rozhodnutia odbornej poroty), ilustrovaná, samozrejme, mladým talentovaným výtvarníkom.
Vlani v rámci tejto série uzreli svetlo sveta hneď dve neprehliadnuteľné diela. Vôbec prvým zväzkom bola básnická knižná prvotina Oľgy Gluštíkovej Uložená do stromov, slávnostne uvedená do života v Martine počas 48. ročníka Slovesnej jari – najstaršieho literárneho festivalu na Slovensku. Priaznivé recenzie vo viacerých literárnych a kultúrnych periodikách vyslali jasný signál, že sa projekt edície podarilo odštartovať dobre.
Súťaž O Cenu Jána Červeňa nesie názov po básnikovi, prozaikovi a esejistovi, ktorému nebolo súdené naplno rozvinúť vlastný umelecký talent a dispozície. Tento rodák z turčianskej obce Abramová zomrel 31. júla 1942 vo veku 23 rokov na kostnú tuberkulózu. Do dejín slovenskej literatúry sa stihol zapísať rozsahom síce neveľkou, ale to väčšmi pozoruhodnou zbierkou noviel Modrá katedrála, ktorá vyšla zásluhou MS v Martine v roku 1942. Kniha sa stretla s mimoriadne kladným ohlasom a záujmom. Uverejnené novely zásadne prispeli k progresívnej vývinovej línii slovenskej prózy, pričom boli – vzhľadom na autorov vek – až prekvapujúcu zrelé. Práve podľa názvu tohto diela je pomenovaná spomínaná edícia.
Pripomeňme, že Červeňa spolu s Dominikom Tatarkom a Petrom Karvašom zvykne naša literárna história označovať za tzv. sujetových básnikov. Menovaní tvorcovia od konca 30. rokov minulého storočia reagovali na vlnu lyrizácie v domácej prozaickej spisbe. Ich primárnym úsilím bolo revitalizovať prózu prostredníctvom dejovej línie a inovácie epického rozprávania. Naznačená snaha našla veľké porozumenie na pôde MS, a tak v Martine vyšli prakticky v rovnakom čase debutové opusy J. Červeňa i D. Tatarku (V úzkosti hľadania).
Pri príležitosti minuloročného 95. výročia narodenia J. Červeňa sa SLÚ rozhodol, že druhý zväzok edície Modrá katedrála bude symbolicky venovaný pamiatke „patróna“ rovnomennej série
i uvedenej literárnej súťaže. Editor knihy, známy básnik a prozaik Marián Grupač, načrel do autorových osobných denníkov, ktoré si Červeň starostlivo viedol v rokoch 1935 – 1940. Tieto denníky sú uložené vo fondoch Literárneho archívu SNK v Martine.
Útla knižočka s názvom Chcem spáchať akýsi literárny hriech obsahuje nielen autentické, ale aj intímne ladené texty, ktorými citlivý a vnímavý tvorca originálne reagoval na vonkajšie i vnútorné impulzy, domáce i medzinárodné dobové udalosti, umelecké a filozofické pulzovanie, rodinný život... Keďže v Červeňovom prípade išlo o rozhľadeného mladého človeka a brilantného esejistu, jeho denníky sú doslova literárnym skvostom a hotovou čitateľskou pastvou (nielen) pre fajnšmekrov.
Určite nie zo zdvorilosti M. Grupač – mimochodom, absolvent Gymnázia V. P. Tótha v Martine – vo svojom predhovore napísal, že Červeň do „pomyselnej katedrály slovenskej literatúry nevošiel ako hosť či zblúdilec – on sám ju totiž pomáhal stavať a veľadiť“.
Pre úplnosť informácie ešte uvedieme, že editor okrem denníkov zaradil do knihy aj autorove, doposiaľ nikdy neuverejnené rukopisné verše. Medzi nimi sa nachádza i pôsobivá báseň Modlitba v Turci, napísaná pred 75 rokmi (15. 1. 1940). Pod grafickou úpravou pertraktovaného diela je podpísaný martinský výtvarník Ján Novosedliak.
Druhý zväzok edície Modrá katedrála presvedčivo potvrdzuje majstrovstvo Jána Červeňa, ktorému sa aj napriek nepriazni osudu a krátkemu životnému príbehu podarilo úspešne „spáchať literárny hriech“. V širšom významovom kontexte možno knižku vnímať ako živú spomienku na časy, keď sa v Martine vďaka rozhľadenosti, ústretovosti a žičlivosti kompetentných darilo dlhodobejšie napĺňať rôzne širokospektrálne autorské programy.
