vensku, jedna z nich bola inštalovaná v turčianskoteplickej galérii.
TURČIANSKE TEPLICE. Pavel Móza (1957) prežil detstvo v Stupave, tam na jeho žiacke výtvarné činnosti mal vplyv známy ľudový umelec – keramik Ferdiš Kostka, neskôr sa na maliarsku dráhu pripravoval pod vedením maliara Eda Kalického a Fera Kráľa, po príchode do Zvolena sa dostal do podnetného výtvarného prostredia, veľa získaval z maliarskych skúseností osobností ako sú Alexander Bohó a Marián Vida.
Inšpiráciu nachádzal v životných udalostiach a príbehoch okolo seba, prevažuje figuratívna a figurálna maľba, obrazy vznikajú počas dlhšieho obdobia v cykloch (Planetárium, Klauni, Svet protikladov, Divadlo na palete, Svet náš každodenný, Živly, Krajina fantázie...). Maľuje technikami olejomaľby, akvarelu, akrylu. Maliarsku kompozíciu buduje na ústrednom motíve, ktorý niekedy rozvádza do viacerých epizód, farebných útržkov, fragmentov reálií, škvŕn, línií, štruktúr. Bohatá farebná skladba, súzvuky a kontrasty tónov mu umožňujú vytvárať neopakujúce sa dynamické variácie na plátnach stredných i väčších formátov. Vystavenú kolekciu dvadsiatich siedmich obrazov tvoria dva cykly, a to cyklus Figúra (inšpirovaný pokazeným filmom) a cyklus Figuríny, najnovšej témy krajčírskeho prostredia. Obe mu ponúkli možnosť rozohrať figurálnu hru na princípe podobnosti: figuríny - neživého objektu, štylizovaného tvaru ľudského tela a „živej postavy“.
Vynachádzavosť a maliarska invenčnosť Mózu bola ocenená v domácej prezentácii v rokoch 1990 a 1991 čestným uznaním a prvou cenou - Regionálne kultúrne centrum vo Zvolene, v Taliansku v rokoch: 2005, 2007, 2010, 2011, najnovšie je z roku 2013 (Špeciálna cena kritiky, Grotammare v Taliansku).
Samostatne vystavoval v rokoch 1992 – 2012 vo Zvolene, Piešťanoch, Bratislave, Jihlave, Prahe, Zlíne, Uherskom Hradišti, Banskej Bystrici, Bardejove, Stupave, v SRN.
Autor: Miroslav Bartoš
