Ste odchovancom martinského Fomatu, no kým ste obliekli dres jeho seniorského tímu, prešli ste pomerne kľukatú cestu. Priblížte nám ju?
- Keď som prešiel mládežníckou základňou Fomatu presunuli nás do klubu, ktorý vtedy niesol názov ZŤS VTJ Martin. Potom moje kroky smerovali do Turčianskych Teplíc. V 10. minúte prvého zápasu v drese Aquy som si však roztrhol krížny väz a musel ísť pod skalpel. Po operácii som sa pripravoval individuálne zväčša na ihrisku v Diviakoch. Vtedy ma oslovil Majo Móric a ponúkol mi pôsobenie v Ďanovej a následne na začiatku roka 2013 som sa vrátil do Fomatu. Úvod môjho pôsobenia v materskom klube poznačili problémy s trieslami, ale postupne sa mi podarilo dať zdravotne do poriadku.
Keď si človek prezrie súpisky turčianskych futbalových tímov, priezvisko Koleno sa v nich objavuje pomerne často. Sú to vaši rodinní príslušníci alebo len menovci?
- Asi sme futbalová dynastia. Brat Tomáš a bratranec Jožo hrajú za Diviaky. Ďalší bratranci Paľo s Jarom pôsobia v Háji. V okrese by sme ešte pár Kolenovcov našli a asi by sa z nás dal poskladať pomerne solídny tím.
V súčasnosti hráte v drese Fomatu tretiu ligu. Ak v nej chcete uspieť musíte trénovať skoro ako profesionál, no futbal vás neuživí, takže popritom treba aj chodiť do roboty. Dá sa to stíhať.
- Keďže bývam i pracujem v Turčianskych Tepliciach je to dosť náročné. Keď sa vrátim z roboty akurát stihnem doma niečo prehryznúť a rýchlo bežím na vlak, ktorý ma dovezie do Martina. Naspäť z tréningu sa vrátim večer medzi siedmou a osmou. Ľahnem do postele, lebo ráno vstávam do roboty. Takto to ide dookola. Som veľmi vďačný mojej priateľke, ktorá mi to celé nielen toleruje, ale ešte ma v mojom futbalovom snažení aj podporuje.
Kedy sa pracovné povinnosti najviac krížia s futbalovými?
- Keď musím ísť na týždňovku do Bratislavy. V takomto prípade sa počas pracovných dní s mužstvom nepripravujem a stihnem akurát piatkový tréning. Musím sa však poďakovať mojim kolegom, s ktorými pracujem v partii. Sú to živnostníci, a tak ich príjem závisí od toho, koľko roboty odvedú. Napriek tomu niekedy prerušíme prácu skôr a ideme domov len preto, aby som ja stihol tréning. Sú však dni, keď treba potiahnuť a vtedy musím dať pred futbalom prednosť civilnému zamestnaniu, ktoré ma živí.
Žijete aj pracujete v Turčianskych Tepliciach. Nerozmýšľali ste preto nad možnosťou nájsť si futbalový angažmán v klube z horného Turca?
- Robota s futbalom by sa určite dala lepšie zladiť v klube z nižšej súťaže. Práve preto som nad možnosťou, ktorú spomínate v otázke rozmýšľal. Martin však chce bojovať o druhú ligu a práve možnosť zahrať si túto súťaž stála za mojím rozhodnutím zostať vo Fomate. Budem mať 29 rokov a takáto šanca už nemusí prísť.
Po jeseni stráca Fomat na vedúcu Tepličku osem bodov. Dá sa toto manko v odvetnej časti zmazať?
- Keď sa chce, všetko sa dá. Možno zaváha Teplička, možno sa bude dať postúpiť aj z druhého miesta. Netreba sa však zaťažovať teoretickými úvahami, len sa stopercentne sústrediť na každý jeden zápas a zbytočne nestrácať body. Máme kvalitné mužstvo, ktoré sa v tretej lige nemusí báť žiadneho súpera. Ak ešte dokážeme zvýšiť efektivitu v koncovke, budeme na dobrej ceste.
