örökom, trénerom MHC Mountfield Martin.
Ako sa s odstupom času pozeráte na vaše vystúpenie v play off?
- Čas síce plynie, ale mrzí ma to rovnako. Určite sme chceli dosiahnuť viac, ale objektívne treba priznať, že súper bol lepší a bez debaty išiel zaslúžene ďalej.
Bol jeden vyhraný zápas, v ktorom mužstvo podalo mimoriadny výkon našim stropom?
- Vzhľadom na rôzne okolnosti asi áno. Takto nejako sme si výkon mužstva predstavovali. Všetci hráči išli nadoraz, dokázali hrať náročný fyzický hokej, prednosti súpera eliminovali dobrým pohybom, obrovskou vôľou a bojovnosťou. To nám v iných stretnutiach chýbalo. Určite každý z nás čakal, že sa o semifinále viac pobijeme.
Došli sily, chýbali zranení a chorí hráči...
- Pre niekoho to možno bude výhovorka, ale tento faktor sa pri objektívnom hodnotení musí zobrať do úvahy. Výpadky v zostave nás sprevádzali celú sezónu a v play off akoby vyvrcholili. Plány sa nám zrútili ako domček z karát. To, čo sme si chystali, sa každou hodinou menilo. Bolo toho dosť. Závidel som mojim kolegom, keď hlásili, že majú zranených dvoch alebo troch hráčov.
Kde boli straty najciteľnejšie?
- Kľúčovou pozíciou je post stredného útočníka. Žiaľ, nám sa túto pozíciu nedarilo zastabilizovať. Dlho chýbal P. Galamboš, potom i J. Svoboda, pre známe okolnosti vypadol M. Kolena, problémy s únavovou zlomeninou mal M. Macho. Ale citeľne chýbali aj krídelníci ako napríklad Illo, Podzinš, no a pocítili sme aj výpadky v obrane. Do zostavy sa tak dostali chlapci, ktorí ešte na ťažké zápasy v play off nedozreli. V takejto fáze musíte mať vyrovnané štyri päťky.
A aj brankárov...
Iste, bez kvalitného výkonu brankárov veľa neurobíte. Áno, naša defenzíva v play off krívala, no ani naši brankári nás nie vždy podržali. Platí to najmä o Jakubovi Čechovi, ktorý mal oproti vlaňajšku kolísavú výkonnosť.
Proti Nitre sme boli až príliš často vylučovaní, na čo napokon mužstvo v zlomových okamihoch doplatilo. Dalo sa s tým niečo robiť?
- Neustále sme si to zdôrazňovali, chalani dobre vedeli, že oslabeniami posadia súpera na koňa. Lenže na ľade to inak vypálilo. Nestačili sme rýchlostne a potom si pomáhali faulami. V takýchto herných situáciách sme pri ofenzívnej kvalite protivníka veľa šancí nemali. A sily potom chýbali aj v hre piatich na piatich.
V play off akoby mužstvo nemalo lídra, veľkú vôľu mal Ivan Ďatelinka, ale aj ten toho mal plné zuby...
- Aj chalani, na ktorých sme sa najviac chceli spoliehať priznali, že nepotiahli. Takú hokejovú osobnosť akou je Jozef Stümpel sme nemali.
Ako ste spokojný so sezónou?
- Ak by sme ju hodnotili len optikou play off, tak by ani nebolo veľmi čo hodnotiť. Sezóna je ale dlhá a napriek nevydarenému koncu nemôžeme všetko vidieť len čierne. Urobilo sa kus roboty, mužstvo oproti predchádzajúcim sezónam s prehľadom postúpilo do play off, o jedno miesto si v základnej časti vylepšilo svoju pozíciu. Na štadión si našlo cestu viac ľudí ako vlani a nie raz odchádzali spokojní. Cítili sme podporu fanúšikov, boli skvelí, potiahli nás. Myslím, že bude na čo nadviazať a zas sa o niečo posunúť.
Budete trénerom Martina aj v najbližšom ročníku?
- Na odpoveď je skoro a určite ju treba hľadať inde. Viete, že naša trojica bola pôvodne len na záskok, no napokon to všetko vypálilo ináč. Za šancu trénovať v Martine ďakujem, veľmi si ju cením. Rovnako ako moju spoluprácu s Michalom Beranom, Andrejom Novotným, Braňom Stolárikon i s ostatnými členmi realizačného tímu. Boli sme dobrým kolektívom.
