MARTIN. Vojtech Stašík je širšej odbornej verejnosti známy najmä svojou tvorbou zo 40. rokov 20. storočia, keď sa predstavil ako vynikajúci portrétista, knižný grafik a ilustrátor. Portrétoval významné osobnosti slovenského literárneho, spoločenského, kultúrneho i politického života, súdobých Martinčanov, priateľov, známych i svoju rodinu. Tieto portréty sa vyznačovali hladkým rukopisom a klasickým kánonom realistickej akademickej maľby.
Odlišným spôsobom sa prezentoval na poli knižnej grafiky a ilustrácie. V rámci týchto žánrov je jeho tvorba uvoľnenejšia, „moderná”, vyniká v nej jeho kresliarsky talent, zmysel pre štylizáciu a výtvarnú skratku. Experimentoval s viacerými grafickými technikami, jeho výtvarný rukopis sa pohyboval od expresívnych polôh cez realizmus až k pointilizmu.
Pražské štúdia sa určite podpísali aj na jeho výraznej kresliarskej zručnosti, pričom práve kresby patria k najstarším známym zachovaným dielam, ktoré z tvorby Vojtecha Stašíka v súčasnosti poznáme. V kresbe maliar zachytával výrezy krajiny, zátišia, portréty, akty, žánrové scény, objavovali sa u neho aj etnografické kresby žien a detí v krojoch, i kresby zachytávajúce spriemyselňovanie a industrializáciu krajiny.
Nástupom normalizácie sa Vojtech Stašík postupne stiahol z oblasti knižnej grafiky a portrétnej tvorby a začal sa venovať prevažne monumentálnym dielam pre architektúru, navrhoval a realizoval mozaiky, sgrafitá, nástenné maľby a vitráže. Hlavným menovateľom týchto diel je plošnosť, silná štylizácia, dekorativizmus prípadne geometrická abstrakcia. Popritom naďalej kreslil a vytvoril viacero krajinomalieb, v ktorých zachytával územie Turca a širšieho okolia, väčšina z nich pochádza zo 70. rokov 20. storočia.
Aj napriek rozsiahlemu a žánrovo rôznorodému dielu Vojtecha Stašíka, nebola počas jeho života zorganizovaná žiadna súborná výstava, čo pravdepodobne súvisí aj s tým, že sa nikdy nestal členom žiadnej výtvarnej skupiny či prúdu. Skôr sa profiloval ako individualita, verná svojmu vlastnému svetonázoru. K spracovaniu a hodnoteniu jeho diela ako celku došlo až v roku 2010 v podobe knižnej monografie z pera umelcovej dcéry, historičky umenia Márie Balážovej, ktorej uvedenie sprevádzala aj komorná výstava.
Aktuálna výstava v Turčianskej galérii istým spôsobom nadväzuje na vydanú knižnú monografiu, snaží sa však predstaviť aj menej známe diela a najmä kresbu umelca, ktoré do súčasnosti ostali pre verejnosť neznáme. Koncepčne sa snaží prezentovať dielo Vojtecha Stašíka v celej jeho šírke s dôrazom na tematické oblasti tvorby. Vzhľadom na súčasné fragmentárne poznanie jeho diela je však nutné chápať výstavu, zorganizovanú pri príležitosti 100. narodením umelca, ako pokus o načrtnutie najvýraznejších pólov jeho diela, ktoré sa môžu stať inšpiráciou pre ďalšie bádanie a hodnotenie Stašíkovej tvorby.
Výstava potrvá do 10. mája.
Autor: Terézia Závacká
