Nedeľa, 20. jún, 2021 | Meniny má ValériaKrížovkyKrížovky
OD TRAGICKEJ HAVÁRIE V SUČANOCH UPLYNULO 31 ROKOV

Na Jozefa našli smrť vo Váhu Juhoslovania

Väčšiu dopravnú katastrofu Turiec nezažil. Po páde autobusu zahynulo v Sučanoch deväť ľudí z krajín bývalej Juhoslávie. Je to už dávno, ale mnohí si smutnú udalosť dodnes pamätajú.

Pád do rieky. Autobus sa zrútil do Váhu z desiatich metrov.Pád do rieky. Autobus sa zrútil do Váhu z desiatich metrov. (Zdroj: JÁN MIAZDRA)

SUČANY, MARTIN, DIVIAKY. Dnes 19. marca to už je 31 rokov, no mnohí ľudia ani po tak dlhom čase nezabudli. Autobus s výpravou 39 cestujúcich z krajín bývalej Juhoslávie mal namierené do Poľska, ale do cieľa cesty už nedošiel.

Plány mu skrížila dopravná nehoda v Sučanoch. Na mieste zahynulo osem ľudí vo veku od 26 do 52 rokov, ďalší cestujúci pri prevoze do nemocnice. Spolu šesť mužov a tri ženy. Mnohí ďalší utrpeli vážne zranenia.

Preboha, autobus sa zrútil do Váhu

„Veľmi dobre si na ten deň pamätám. Vtedy som pracoval v elekrárňach v Sučanoch. Ráno okolo siedmej sme sa zišli vo velíne a pred rozdelením roboty sa debatovalo. Odtiaľ bolo dobre vidieť na cestu. Všimli sme si, ako sa autobus blíži k mostu, no zrazu sa nám stratil z očí a počuli sme len veľký rachot. Preboha, veď on sa zrútil do Váhu, skríkol niektorý z kolegov. Hneď sme sa zobrali a leteli ku rieke,“ zaspomínal na smutný okamih Bohuš Matis.

Skryť Vypnúť reklamu

Vonku bola zima, cesty pokryté ľadom. Keď chlapi dorazili k mostu, naskytol sa im pohľad, na ktorý nikto z nich nezabudol.

„Autobus bol prevrátený, ľudia stonali, plakali, kričali. Všetci boli zdesení. Na miesto nešťastia sme dorazili prví. Po chvíli prišli hasiči, zdravotníci, policajti, vojaci. Od prvej možnej minúty sme pomáhali a vynášali zranených. Nebolo to nič jednoduché, museli sme prekonať strmý svah. Ukladali sme ich na takej čistinke pri ceste, ktorá viedla na kúpalisko Plutva,“ povedal Bohuš Matis.

Museli si kúpiť fľašku

Nad katastrofou vtedy nepremýšľal, prvoradá bola pomoc ľuďom.

„Doľahlo to na mňa až neskôr. Zrazu sa mi pred očami vynoril celý film. Bolo to hrozné, také utrpenie som ešte nikdy nezažil. Priznám sa, že sme si s chlapmi museli vypiť, kúpila sa fľaška,“ povzdychol si vtedy 37-ročný Sučanec.

Skryť Vypnúť reklamu

„Celý bol bledý, kukal len do steny, vôbec ma nevnímal. Pamätám si, že aj zo dva dni poriadne nespal. V ten deň sa malo oslavovať Jozefa a takto to dopadlo. Aj po rokoch si na to spomenieme,“ povedala Bohušova manželka pani Tatiana.

Všetci zranení ostali v nemocnici

Kým záchranári s lekárkou Martou Sopilkovou na čele ratovali zranených, v martinskej nemocnici na úrazovke či chirurgii sa pripravovali na dovoz pacientov. Postupne ich na rôzne oddelenia doviezli tridsať.

„Bol som na prvom kontakte, kde sme riešili rozdeľovanie zranených. Samozrejme, zrušil sa naplánovaný operačný program, štyri sály sa vyčlenili na akútne prípady. Asi osem ľudí bolo veľmi vážne zranených. Pamätám si na amputované končatiny, zlomeniny hrudníka, poranenia hlavy, brucha. Napokon, aj tí ľahšie poranení boli hospitalizovaní. Vtedy som bol 48 hodín v kuse v robote. Na únavu sme vtedy nemysleli. Keď treba, človek vydrží veľa. Vtedy som mal 35 rokov. Bola to najväčšia havária, ktorú sme dovtedy, ale aj od toho dňa museli riešiť,“ zaspomínal Peter Gemeš, súčasný primár Ortopedicko-traumatologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martin.

Skryť Vypnúť reklamu

„Pamätám si ešte, že to boli ľudia z okolia Nového Sadu a neviem, či nie aj z jednej dediny. Vzájomne si pomáhali, utešovali sa. Vtedy nehralo žiadnu úlohu, či je niekto kresťan alebo moslim. Trpko som si na to spomenul na začiatku deväťdesiatych rokov, keď začala vojna v bývalej Juhoslávii,“ dodal skúsený lekár.

Tisíce Turčanov sa lúčili s obeťami

V čase tragédie bol predsedom vtedajšieho Okresného národného výboru Pavol Hanko. O havárii sa dozvedel od vrátnika, ktorý ho netrpezlivo na úrade vyzeral.

„Okamžite som sa začal o tragédiu zaujímať. Záchranné zložky už boli v plnej permanencii, nemocnica sa chystala na príjem zranených. Pamätám si na obrovskú obetavosť ľudí v rôznych profesiách, ich ochotu a vôľu pomôcť. Sám som zranených v nemocnici niekoľkokrát navštívil. Boli vystrašení, ani poriadne nevedeli kde sú a čo sa stalo. Cítili sme však aj ich vďaku,“ povedal vtedajší šéf okresu, ktorý neskôr spoluorganizoval aj verejnú smútočnú rozlúčku s obeťami tragédie.

Uskutočnila sa v pondelok, tri dni po havárii. Zúčastnil sa na nej aj splnomocnený veľvyslanec Juhoslávie v Československu Dušan Rodič, z vládnych činiteľov Rudolf Ducký, vtedajší námestník slovenského ministerstva priemyslu.

„Bola v dome kultúry. Sála praskala vo švíkoch, tisíce ľudí boli vonku. V prejave, s ktorým mi pomáhal aj Igor Gabaj (dlhoročný redaktor Života Turca), som zdôraznil, že táto tragická udalosť hlboko otriasla citmi Turčanov. Ich menom som vyslovil spoluúčasť na žiali pozostalých obetí tohto nešťastia. Chceli sme dať najavo, že stojíme pri nich v týchto ťažkých chvíľach.“

Príbuzní obetí ďakovali Turčanom

Smútočný sprievod lemovali zástupy ľudí. Každý chcel vyjadriť úctu obetiam nehody. Sprievod viedol centrom mesta až k Prioru.

„Nikdy predtým sme nič podobné neorganizovali. Nikto nikoho do ničoho nenútil, nepresviedčal. Ľudia prišli spontánne, považovali za svoju povinnosť prísť sa rozlúčiť. Tá obrovská súdržnosť a solidarita, ktorú naši obyvatelia preukázali, je neopísateľná. Napriek obrovskému žiaľu nám príbuzní i predstavitelia miest, odkiaľ obete pochádzali, úprimne za všetko ďakovali. Boli veľmi prekvapení, dojatí, nečakali to. Tie zimomriavky cítim aj dnes, keď si na to spomeniem,“ povzdychol si aj s odstupom rokov Pavol Hanko.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  3. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  5. Crème de la crème po slovensky
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 29 501
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 12 290
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 969
  4. Po Slovensku na motorke 6 625
  5. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 6 589
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 5 487
  7. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 325
  8. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 5 165
  9. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 4 498
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 3 558
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Vlani na kúpalisku v Martine.

V Turčianskych Tepliciach otvoria kúpalisko Vieska budúci týždeň.


7 h
Mladí hádzanári už začali trénovať.

Mladí martinskí hádzanári sa vrátili do tréningového procesu.


RR 18 h
Blatnický hrad je obľúbeným miestom mnohých Turčanov.

Mnoho Turčanov obľubuje návštevu Blatnického hradu. Po ceste k zrúcanine sa dá obdivovať krásna príroda a famózne výhľady na okolité hory.


19 h
Maroš si rád oddýchne na svojom obľúbenom kopci nad Belou.

Ľudia z nášho regiónu prezradili svoje tipy na výlety.


22 h

Už ste čítali?