MARTIN. BYSTRIČKA. Nezabudne sa na ne! Dvom mladučkým sestrám z Bystričky, ktoré pred rokom a pol chladnokrvne zavraždil ich vlastný otec, postavili pietne miesto. Kamenný pomník pribudol priamo v Základnej škole na Jahodníckej ulici v Martine, kde sa dievčatá učili. Večnú spomienku na krásnu Martinu (†13) a Veroniku (†15) Káňavové si želali najmä ich spolužiaci.
Komplikácie s peniazmi
Ako povedala riaditeľka školy Miriam Tvarožná, pietny kútik chceli deti dokonca vlastnoručne vyrobiť.
„Veľmi sa ho dožadovali, pretože nemali kam klásť kvety ani zapáliť sviečky, keďže dievčatá sú pochované v inom kraji. Takéto miesto však musí mať určitú úroveň, aby sa nezničila pôvodná šľachetná myšlienka, tak som im sľúbila, že to zariadim,“ priblížila Miriam Tvarožná a doplnila, že žiaci majú veľký zmysel pre spravodlivosť a smutná tragédia sa ich veľmi dotkla.
Keď sa však riaditeľka pustila do vybavovania pomníka, zistila, že to až také jednoduché nebude. Pekná myšlienka začala troskotať na nedostatku peňazí.
„Začala som obvolávať rôzne kamenárstva a pri sumách, ktoré si zapýtali za výrobu pomníka, som si uvedomila, že na to skrátka nemáme. Išlo až o niekoľko tisíc eur, ale nechcela som sklamať našich žiakov, tak som to nevzdávala,“ opisuje komplikácie.
Dobrí ľudia ešte nevymreli
Doslova zázrak nastal pri telefonáte do jedného z vrútockých kamenárstiev. Ako riaditeľka spomenula, najskôr jej pán začal vysvetľovať, že keď ide o takúto vec, musia to spraviť krásne. Mali si vymyslieť návrh, podľa ktorého by sa potom zhotovil pomník.
„V tej chvíli som sa vydesila, že to bude strašne drahé a na rovinu som oznámila, že nemáme veľa peňazí. Pán Botoš bol však strašne milý a povedal, že sa nemám o nič starať, lebo on všetko urobí zadarmo na pamiatku dievčat,“ vysvetľuje šľachetnosť podnikateľa Vojtecha Botoša, ktorý pomníček s menami sestier do školy aj doviezol a osadil ho v tamojšom átriu.
„Chcel som urobiť dobrý skutok a dopomôcť k tomu, aby pamiatka na dievčatá ostala v škole navždy zachovaná. Poznám ich smutný príbeh a je mi to ľúto. Moje gesto nie je ničím výnimočné. Ľudia by si mali pomáhať,“ skromne zhodnotil Vojtech Botoš.
Záhada dvoch postáv
S pietnymi miestom sú podľa slov riaditeľky spokojní aj žiaci. Okolo pomníka zasadili magnólie, poukladali kvety, sviečky i vlastnoručne vymaľované kamienky. Obzvlášť výnimočný je ten, ktorý zdobí podobizeň jednej so sestier s vyčesaným vrkočom.
Kyticu zosnulým dievčatám prišla do átria položiť tiež šiestačka Darinka.
„Veroniku a Maťu som poznala len z videnia, ale som rada, že máme v škole takéto miesto. Spomienka na ne tu bude i naďalej,“ povedala dvanásťročná školáčka.
Terajší deviataci jahodníckej školy sú ale už poslednými žiakmi, ktorí s mladšou so sestier chodili do triedy.
„Keď odídu, bude našou úlohou, aby sme na pamätné miesto dohliadali a pravidelne ho skrášľovali kyticami. Už teraz však k nemu nechodia len Martinini spolužiaci, ale dokonca deti z iných tried. Je dobré, keď majú miesto, pri ktorom môžu ventilovať svoj smútok,“ zhodnotila Miriam Tvarožná.
Po škole sa povráva, že pri pomníku občas vidieť dve postavy, ktoré sa nápadne podobajú na zavraždené sestry.
Raz to vraj bolo v čase, keď žiaci boli už dávno doma a dvere do átria boli zamknuté. Nikto však nevie s určitosťou povedať, či nešlo len o fantáziu sprítomňujúcu pamiatku Martiny a Veroniky.
Odkazy do neba
Veronika a Martina prišli o život spolu s ich tetou, ktorá sa o ne starala, za desivých okolností v roku 2013. Bezcitným vrahom bol ich otec Martin Káňava, bývalý policajt finančného oddelenia v Martine. Ten ale pár dní po vystrieľaní vlastných dcér a staršej príbuznej, s ktorými spoločne obývali rodinný dom na Bystričke, spáchal samovraždu na poľovníckom posede medzi Bystričkou a Turčianskym Petrom. Avšak skôr, ako šialený muž všetko telefonicky ohlásil na polícií a k vraždám sa priznal, strávil s mŕtvymi telami asi tri dni pod jednou strechou. Za jeho otrasným činom vraj boli vysoké dlhy, hroziace exekúcie, od ktorých Káňava svoju rodinu takýmto príšerným spôsobom chcel ochrániť.
Rodinný dom ostal po tragédií opustený a pomaly chradne. Na okne od ulice sa stále nachádzajú fotky dievčat, ktoré tam na pamiatku umiestnili ich kamaráti a na toto miesto chodievajú zapaľovať sviečky či písať dojemné odkazy pre zosnulé sestry do neba.