V posledných rokoch sa už stalo pravidlom, že po sezóne sa začnú dostávať na povrch informácie o tom, koľko výplat jednotlivé kluby dlhujú svojim hráčom. Aká je v súčasnosti situácia v Martine?
– Až do decembrovej výplaty bolo u nás v tomto smere všetko v poriadku. Všetko by bolo v poriadku aj s januárovou výplatou, pretože peniaze na ňu boli. Vtedy nás však zablokovali exekúcie, ktorých základom boli pohľadávky ešte z rokov 2007 či 2008. Keď raz skončím s prácou v hokeji, tak napíšem knihu, o tom ako to celé reálne vyzeralo, čo všetko bolo treba platiť, kto spôsobil tento neutešený stav.
Také niečo by určite poriadne rozvírilo hladinu, no predsa skúste aspoň načrtnúť, čím všetkým bolo treba prejsť?
– Časť príjmov nám zablokoval vlastný akcionár. Takisto človek, ktorý počas svojho pôsobenia v klube neplatil faktúry za ubytovanie, stravu, dopravu a my sme ich po našom nástupe museli uhrádzať. Svojím nezodpovedným prístupom tak naštrbil povesť klubu, že potom bolo pre niektorých ľudí nepredstaviteľné dať peniaze do martinského hokeja. V súčasnosti intenzívne diskutujeme o tom, či v tejto súvislosti nepodnikneme právne kroky za poškodenie dobrého mena klubu. Je možno až smutné, že takéto osoby nám vyblokovali platby spolu za 45-tisíc eur. Ak by sa to nestalo, bolo by na januárové aj februárové výplaty a neboli by sme v žiadnom sklze. Musím ešte pripomenúť, že termíny sa nám darilo dodržiavať dva a pol roka.
Ako také uplatňovanie exekúcie na hokejovom klube vyzeralo v praxi?
– Napríklad, počas prvého domáceho štvrťfinálového stretnutia play off proti Nitre som po privítaní ľudí s mikrofónom zišiel z ľadu, tešil sa z vypredaného štadióna a v eufórii som si chcel vychutnať zápas. Čakal ma však už exekútor, ktorý chcel z pokladne brať peniaze vyzbierané na vstupnom.
Nedalo sa so spomínanými ľuďmi dohodnúť a predísť takýmto nemilým prekvapeniam?
– Hneď po mojom nástupe do funkcie sme s nimi sedeli, no našu ponuku na vyrovnanie neprijali. Keďže klub zároveň uhrádzal záväzky, bez plnenia ktorých by nedostal licenciu a tiež mnoho ďalších, bolo extrémne náročné nájsť voľné zdroje na staré dlhy po našich predchodcoch, ktoré dosiahli výšku 1,27 milióna eur. Možno títo ľudia kalkulujú práve s tým a čakajú, kým sa z pár tisíc eur postupne stanú desiatky tisíc.
Keby som bol veriteľom hokejového klubu a zistím, že môj bývalý zamestnávateľ začína vyplácať pohľadávky staré šesť a viac rokov, okamžite sa o to začnem zaujímať...
– Boli hráči, ktorí priznali, že sa zmierili s tým, že peniaze, ktoré mali zazmluvnené v Martine, už neuvidia. Keď však zistili aká je situácia, logicky si začali uplatňovať svoj nárok. Nám to, samozrejme, výrazne sťažilo fungovanie, ale na tie peniaze majú právo.
Po konci sezóny ste vraj chceli s funkciou generálneho manažéra skončiť. Je to pravda?
– Áno, bol som rozhodnutý nájsť svojho nástupcu a odísť. Je to náročná práca. Človek sa poriadne nevyspí, zoženie peniaze na jednu výplatu a už musí začať zabezpečovať financie na ďalšiu. Popritom treba vysporiadať staré pohľadávky. Tento kolotoč a s tým spojený stres bol taký vyčerpávajúci, že som sa občas pristihol pri tom, že už ani nedokážem poriadne fungovať a najradšej by som všetko nechal tak. Najmä bezprostredne po skončení sezóny bol tento pocit veľmi intenzívny.
Kedy ste rozhodnutie zmenili?
– Ešte som sa poradil zo skupinou ľudí, ktorým verím, podporujú martinský hokej a záležím im na jeho napredovaní. Nakoniec sme sa zhodli na tom, že upravíme štruktúru fungovania klubu, prehodnotíme delegovanie povinností a v rozbehnutej robote budeme pokračovať. Najzásadnejšou zmenou je, že mojím zástupcom bude Daniel Babka. Tiež som sa nechcel zachovať neférovo a odísť bez toho, aby boli vyrovnané záväzky voči hráčom. Ďalším faktorom zmeny môjho rozhodnutia je iniciatíva vedená Richardom Lintnerom. Po absolvovaní množstva rokovaní s týmito ľuďmi mám pocit, že môžu byť pre slovenský hokej tým povestným svetielkom na konci tunela.
Kde sa teda dá načerpať energia, aby človek každé ráno dokázal zas a znova naskočiť do spomínaného kolotoča?
– Hokej sa robí pre ľudí a nám sa podarilo zdvojnásobiť počet divákov v hľadisku. Stále sa darí znižovať dlh. Vyplácame podlžnosti voči mládežníckym trénerom. Od môjho príchodu do funkcie sme sa vždy posunuli v tabuľke vyššie, aj keď netvrdím, že sa nedalo dosiahnuť viac. Takisto mesto urobilo zásadné kroky smerom k záchrane a fungovaniu martinského hokeja, čo je pre mňa i celý klub silný záväzok. Vieme, že tieto peniaze mohli smerovať do kultúry či sociálnej oblasti, no dali ich nám. Ak cítite takúto dôveru, ľahšie sa dobíja energia.
Mestu však v prípade naplnenie čierneho scenára hrozí nútená správa. Vedeli by hokej v Martine bez pomoci radnice prežiť?
– V prvom rade verím, že sa čierny scenár nenaplní. Vychádzam z toho, že vidím, aké kroky sa podnikajú, aby sa tento stav podarilo zvrátiť. Mesto platí prevádzku zimného štadióna, čo je ročne suma okolo 400-tisíc eur. Dotáciou 200-tisíc prispieva na chod mládežníckych celkov a juniorky. Keď k tomu pripočítam osobnú iniciatívu primátora a pomoc od firiem, kde má mesto podiel, radnica je pre nás kľúčový partner, bez ktorého by hokej v Martine definitívne skončil. A to sa nebavíme len o áčku, ale aj o mládeži. Hrozba síce existuje, no my teraz nemôžeme len sedieť so založenými rukami a čakať. Preto podnikáme také kroky, akoby mali veci normálne pokračovať.
Napriek tomu sa spýtam, či existuje plán B v prípade naplnenia čierneho scenára?
– Základné veci máme premyslené, no všetci veríme, že ich nebudeme musieť využiť. Paradoxom v tejto súvislosti je, že jedným z ľudí, ktorí stoja za vznikom celej tejto kauzy, je náš bývalý akcionár.
Päť rokov je martinský hokej spájaný so spoločnosťou Mountfield. Bude táto spolupráca pokračovať?
– Rozhodnutie pravdepodobne padne v polovici mája. Mountfield však patrí medzi partnerov, ktorí do bodky plnia dohody. Bez Mountfieldu a mesta by sme ťažké časy v posledných rokoch určite neustáli.
V súčasnosti sa veľa špekuluje o tom, akú súťaž bude hrať Slovan Bratislava. Budeme sa v novej sezóne chodiť v Martine pozerať aj na tím z hlavného mesta?
– Ja verím, že áno a dávam tomu tak deväťdesiat percent. Každá súťaž potrebuje taký klub ako Slovan, ktorý dokáže vzbudiť výrazné emócie. Extraliga by jeho príchodom výrazne získala na hodnote. Vždy hovorím, že ak sa nám zo značky MHC podarí vybudovať taký klub, ktorý, obrazne povedané, pol národa miluje a druhá polovica zas zatracuje, máme vyhraté.
Čierne scenáre a rôzne špekulácie teraz hoďme za hlavu. Teraz nám prezraďte, čím žije klub v súčasnosti?
– Je veľmi pravdepodobné, že čoskoro akcionársku štruktúru vystuží ďalší solídny partner. Takisto komunikujeme s dvomi spoločnosťami, ktoré by nám mohli pomôcť veľmi podobnou sumou ako Mountfield. Máme v pláne pripraviť pre jednotlivé družstvá kompletnú letnú prípravu a týka sa to aj áčka. V minulom týždni už začali rozhovory s hráčmi a našou snahou bude udržať kostru extraligového tímu pokope. Rokujeme tiež s potenciálnymi adeptmi na trénerský post, pričom chceme, aby pri mužstve pokračoval i Jaroslav Török. Mountfield Cup by sa mal konať 21. až 23. augusta a opäť nás otestujú Mladá Boleslav, Hradec Králove a meno ďalšieho celku bude prekvapením pre fanúšikov. Sponzorsky sa nám podarilo zabezpečiť kúpu novej informačnej kocky, ktorá už je v Martine. Ak sa podarí vybaviť všetky potrebné technické posudky, mohla by fungovať už na Mountfield Cupe.f
