avu etnológie Slovenskej akadémie vied.
Ako vnímali ľudia oslavy Sviatku práce?
- Od roku 1889 je 1. máj celosvetovo uznávaný ako medzinárodný sviatok pracujúcich. Jeho uznanie sa odkázalo na masové štrajky a políciou potlačené demonštrácie robotníkov z Chicaga za osemhodinový pracovný čas v roku 1886. Ak máme hovoriť o chápaní jeho významu, podobách jeho pripomínania a prežívania na Slovensku v minulosti, tie prešli v priebehu 20. storočia výraznými zmenami. V prvej polovici 20. storočia to boli spontánne alebo ľavicovými stranami organizované robotnícke mítingy, stretnutia a demonštrácie pracujúcich na verejných priestoroch miest a v okolí veľkých fabrík. Boli príležitosťou a priestorom na verejné diskutovanie a presadzovanie sociálnych a politických práv pracujúcich.
Forma osláv sviatku sa výrazne zmenila po februári 1948...
- V druhej polovici 20. storočia sa vplyvom dominancie komunistickej ideológie v spoločnosti presadili verejné oslavy tohto sviatku, organizované štátnou a politickou mocou, do manifestačných častí, do ktorých boli povinne zapájaní všetci občania socialistického štátu. Najvýraznejším rituálom Sviatku práce sa stal na niekoľko desaťročí prvomájový sprievod, ktorého obsah a podoba boli pod kontrolou štátnej moci a mali slúžiť ako jej propagandistický nástroj. Aj napriek tomu, že občianska akceptácia politických obsahov nemusela byť dobrovoľná, etnografické výskumy bratislavských prvomájových sprievodov potvrdili, že pre ľudí, ktorí si často ideologický obsah neuvedomovali a na podobu sprievodov si zvykli, boli dôležité ako spoločenská udalosť. 1. mája sa v uliciach miest stretávali spolupracovníci aj so svojimi rodinami a v atmosfére, ktorá pripomínala jarmok. Tento čas využili na príjemné rozhovory, popoludnie na spoločné občerstvenie pri stánkoch, na prechádzky a podobne.
1. máj, aspoň v kalendári, sa oslavuje aj dnes. Je to pre ľudí vítaný deň voľna, alebo skôr možnosť vyjadriť svoj postoj k práci?
- V súčasnosti sú verejné formy slávenia prvého mája ako Sviatku práce na Slovensku obmedzené na komornejšie stretnutia a politické mítingy ľavicových strán, masové oslavy teraz sa neorganizujú, veľká časť občanov totiž má ešte v pamäti ich kontrolovanú „socialistickú“ podobu, ktorá dnes nie je príťažlivá. Sviatok práce sa dnes, možno aj práve preto, na Slovensku nevyužíva ako čas na otvorené nastoľovanie a verejné diskutovanie sociálnych požiadaviek pracujúcich, čo je bežné v iných krajinách Európy. Zostali však pre tento deň príznačné stretnutia a rozličné podujatia pod holým nebom, či už organizované majálesy, športové podujatia, rodinné a priateľské vychádzky a pikniky v prírode.
Rozdeľuje tento sviatok aj dnes spoločnosť?
- Podľa našich najnovších výskumov, pri ktorých sme analyzovali internetové diskusie k téme sviatkov, patrí z hľadiska akceptácie Sviatok práce k tým, ktorých pôvodný a časťou politického spektra i dnes nastoľovaný obsah (pripomenutie a nastoľovanie problematiky sociálnych práv pracujúcich), nie je považovaný za aktuálnu tému. Ľudia ho najčastejšie vnímajú a aj prežívajú ako jarný sviatok vhodný na relax v prírode, pri športe, na vychádzkach, pobytom na chate, na jarnej krátkej dovolenke, ale tiež pri prácach v záhrade.
Pred časom sa viedla debata, ale akosi odznela bez výsledku, o rušení štátnych sviatkov. Dotklo by sa ľudí, keby sa 1. máj vymazal zo štátnych sviatkov?
- Pôvodný obsah medzinárodného sviatku pracujúcich dnes ľudia na Slovensku svojim správaním sa počas 1. mája neakcentujú, venujú sa vo všeobecnosti skôr oddychu a relaxu. Napriek tomu tento sviatok a jeho „historický odkaz“ uznávajú a považujú za samozrejmú a neodmysliteľnú vec, že je u nás Sviatok práce uzákoneným sviatkom a dňom voľna.
