MOŠOVCE. Barokovo-rokokový kaštieľ v Mošovciach stavali v druhej polovici 18. storočia Révaiovci a pristavili k nemu postupne klasicistický záhradný pavilón, pseudogoticko-secesné mauzóleum (roku 1911) a oranžériu.
„To všetko zasadili do starého, umne koncipovaného prírodno-krajinárskeho parku zo 17. storočia s rozlohou 12,5 ha. Naň nadväzujú kilometre vzácnych stromoradí (napríklad s orechom čiernym), chránených od roku 1969 ako Mošovské aleje. Park oživuje aj potok Čierna voda (Čerňakov) s jazierkami a ostrovčekmi vrátane tzv. Margitinho. V drevinovej zložke parku prevládajú domáce druhy listnatých drevín. Niektoré buky, lipy, hraby, duby, brezy a jelše narástli do ozaj impozantných rozmerov, no ani vzácnejšie ihličnany nezostali pozadu. Napríklad 250-ročný tis tu dosahuje výšku 12 metrov a obvod kmeňa 2,15 metra. Z exotov je sadovnícky hodnotný okrem iného hodnotný ľaliovník tulipánokvetý a ginko dvojlaločné,“ povedal ekológ Ján Topercer.
Park patrí obci, ktorá na jeho pravidelnú údržbu vynaloží približne 5 tisíc eur ročne.
„Udržiavame chodníky, trávniky, v rámci finančných možností staráme sa však aj o porasty, lavičky, jazierka. Je toho dosť. Úprimne poviem, že pre nás je to viac starosti ako radosti. Takmer každý zásah do parku musíme konzultovať s pamiatkármi. Samozrejme, ľudia do parku chodia, ale nedá sa povedať, že húfne. Niektorí len tak na prechádzku, iní si v ňom zabehajú, v zime aj zabežkujú na lyžiach. No a nechýbajú ani psíčkari so svojimi miláčikmi a časť mošovskej mládeže, ktorá sa na kraji parku stretáva. No, máme mnohokrát čo po nich upratovať, ale aj opravovať“ povzdychol si starosta Mošoviec Peter Košík.
Do parku občas zavítajú aj kúpeľní hostia z Turčianskych Teplíc či ľudia z okolitých obcí.
„Nedá sa však povedať, že by sme tu mávali návaly. Ale park sa im páči, sú naň dobré ohlasy,“ poznamenal šéf obce.
Do parku pravidelne chodia aj žiaci Základnej školy Jána Kollára v Mošovciach.
„Pre nás je to obrovský bonus. Park využívame pri hodinách prírodovedy, biológie, výtvarnej výchovy, vlastivedy, ale aj literatúry, či telesnej výchovy. Deti priamo poznávajú realitu, vyučovanie v parku ich viac baví, sú vnímavejšie. Bolo by hriechom, keby sme takúto možnosť nevyužili,“ povedala Iveta Thomková, riaditeľka školy.
