TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA. Renesančný kaštieľ na južnom okraji obce postavili v 2. polovici 16. storočia Révaiovci. V 2. polovici 18. storočia ho prestavali a koncom 19. storočia opravili. Okrem architektonicky cennej oranžérie k nemu patrí predovšetkým prírodno-krajinársky park v údolí Kantorského potoka.
„Pôvodne siahal na juh až po Sklabinský Podzámok a zaberal 80 - 100 ha, z čoho dnes zostala sotva štvrtina. Medzi turčianskymi parkami sa dendrologicky a esteticky vyníma. Majstrovský výber domácich aj exotických drevín, znamenite využitý terén i iné krajinné prvky (potok, rybníčky) a prirodzené prechody parku do okolitej krajiny sú zväčša dielom révaiovského záhradníka Gustava Skřivánka z rokov 1885 - 1888. Z okrasných drevín zaujme severoamerický žltodrevec farbiarsky, jednolistá varieta jaseňa, strihanolistý pagaštan a buk, bieloškvrnitý brest, ľaliovník tulipánokvetý a veľa pekných ihličnanov,“ charakterizoval prírodný skvost Ján Topercer.
Park, kým ho pred dvomi rokmi ruskí majitelia pre rekonštrukciu kaštieľa nezatvorili, bol vyhľadávaným miestom turistov, svadobčanov, ale aj športovcov. Napríklad desiatky až stovky kilometrov v ňom nabehala úspešná olympionička Lucia Klocová.
„Viackrát sa už stalo, že pred parkom zastavilo auto s cudzou „ešpézetkou“ a rýchlo sa otočilo. Pamätám si na Košičanov. Nechceli veriť vlastným očiam, že park je zatvorený. Sklamane odtiaľto odišli a pochybujem, že sa ešte niekedy vrátia,“ podelil sa o skúsenosť jeden zo Štiavničanov, ktorý v blízkosti prekrásneho prírodného areálu býva.
Straty počíta aj miestny krčmár. Návštevníci sa stavili uňho na kofole, dali si pivo, kávičku.
Kaštieľ má po rekonštrukcii slúžiť ako sanatórium pre ruských seniorov. Majitelia majú veľké plány. Pri jazierkach vraj vyrastie sauna s bazénom, lukostrelecká strelnica, odkrytá manéž pre kone či podzemné športoviská,“ dopočuli sme sa od miestnych, ktorí neskrývajú obavy z toho, či budú mať ešte niekedy do parku prístup.
Žilinskí pamiatkári niektoré návrhy akceptovali, iné stopli. Tie však pri odvolávacom konaní ich bratislavskí kolegovia povolili. Zelenú tak dostala aj výstavba menšieho futbalového ihriska (50x30 m) s prenosnými bránkami, parkoviska a servisného objektu.
„V rámci odvolacieho konania bola vykonaná miestna ohliadka a štyri ústne pojednávania, ktorých výsledkom bola dohoda, že vlastník upraví svoj pôvodný zámer a mierne posunie situovanie niektorých drobných stavieb a športových plôch tak, aby nenarúšali pohľady na pamiatkové hodnoty. Pamiatková ochrana parku je zameraná predovšetkým na zachovanie jeho pôdorysu a profilov terénu, pôvodné dispozičné a kompozičné riešenie, vrátane komunikácií a vyhliadok, rastlinnú hmotu, vrátane príslušných lesných pozemkov, oranžérie a sústavy všetkých rybníkov s príslušným vodným tokom – ich prírodný charakter a technické zabezpečenie,” vysvetľovala Lýdia Kubeková z Pamiatkového úradu SR.
