Výber z nich predstaví na Hodžovom námestí v Bratislave na výstave, ktorá potom poputuje po ďalších slovenských mestách. TASR o tom informovala Lenka Kopřivová z neziskovej organizácie Post Bellum.
Dokumentácii spomienok pamätníkov 2. svetovej vojny sa podľa nej venuje nezisková organizácia od roku 2001. "Ide o vojnových veteránov, preživších židovský i rómsky holokaust, partizánov, civilistov, ktorí im pomáhali, ale aj príslušníkov Hlinkovej gardy. Začali sme pracovať v Českej republike, pôsobíme však aj na Slovensku. Od začiatku nám bolo jasné, že dejiny Československa sú dejinami oboch jeho častí, českej aj slovenskej. Preto tvoria slovenské príbehy podstatnú časť našej zbierky. Od minulého roku pracuje na Slovensku niekoľko tímov, ktoré aktívne a systematicky dokumentujú ďalšie slovenské osudy," povedala Kopřivová.
"Svoju ženu som stretol v prvej dedinke pri hraniciach. Fascinovala ma. V bielom plášti, pílku v ruke. Z okolia zvážali ranených a ona im tou pílkou odrezávala tie koštiale," spomína Jozef Citterberg na zoznámenie s budúcou manželkou. Bývalý slovenský vojak sa v roku 1944 pridal k československej zahraničnej armáde a podieľal sa na oslobodzovaní Československa. Jeho spomienky nakrútilo združenie Post Bellum a pri príležitosti 70. výročia konca vojny ich predstaví na výstave v centre Bratislavy.
Rozhovor s pánom Citterbergom a jeho ženou Vierou nakrútili v roku 2007. "Niekoľko týždňov po nakrúcaní pamätníčka zomrela. Mali sme veľké šťastie, že sa nám jej spomienky, veľmi silné rozprávanie vtedy osemnásťročného dievčaťa, ktoré v prvej frontovej línii poskytovalo pomoc zraneným, podarilo v poslednej minúte zaznamenať," uviedla Kopřivová.
Členov neziskovej organizácie Post Bellum podľa nej motivovalo k aktívnemu vyhľadávaniu ľudí a ich spomienok najmä postupné vytrácanie sa povedomia o hrôzach 2. svetovej vojny a jej stopách v každodennom živote z kolektívnej pamäte. "Ľudia, ktorí vojnu zažili, sú však stále medzi nami. My chceme výstavou upozorniť na to, že sme poslední, kto sa môže na ich skúsenosti s vojnou spýtať. A pokiaľ to neurobíme rýchlo a hneď, neurobí to už nikdy nikto iný," vysvetlila Kopřivová.
"Rozprávanie pamätníkov nám veľmi zrozumiteľným spôsobom približuje, čo odborné publikácie a učebnice prezentujú ako abstraktnú zmes čísel a mien, ku ktorým si človek nemôže urobiť osobný vzťah. Na rozdiel od fiktívnych príbehov, ktoré vznikajú v hlavách filmárov a spisovateľov, my sa stretávame s reálnym človekom, ktorý nám rozpráva svoj životný príbeh. Často silnejší a zaujímavejší ako desať hollywoodskych dohromady," zdôraznila Kopřivová.
Post Bellum hľadá aj nové spôsoby, ako ďalej šíriť príbehy pamätníkov. Jedným z nich je mobilná aplikácia Miesta Pamäti národa, ktorá vie rozprávať príbehy pamätníkov na miestach, kde sa odohrali. "Užívatelia, ktorí ju majú v mobile, vidia mapu s príbehmi. Po rozkliknutí si môžu prečítať historku, ktorá sa k miestu viaže, alebo si pustiť hlas pamätníka, ktorý im ju vyrozpráva," dodala Kopřivová.
K 70. výročiu konca vojny v aplikácii vznikol nový tematický okruh, ktorý rozpráva 70 slovenských vojnových príbehov. "Fascinujúce na aplikácii je, že miesta, ktoré človek dennodenne míňa, pre neho zrazu získajú úplne iný význam, keď spozná príbehy, ktoré sa k nim viažu. V aplikácii sú historky z Dukly, Banskej Bystrice, miest, na ktorých sa ukrývali prenasledovaní Židia, ale aj z koncentračného tábora pre slovenských Rómov v Dubnici nad Váhom," uviedla Kopřivová.
Jeden z príbehov sa odohráva v Seredi. Abrahamovi Pressburgerovi, ktorý tam bol internovaný, sa na sklonku roku 1944 podarilo uskutočniť nebývalú partizánsku akciu. S priateľom sa prezliekol do pracovného odevu a odišli do dediny, kde sídlila posádka SS. Veliteľ SS býval oproti fotografickému ateliéru. "Mali sme plán, že na neho niekde počkáme a urobíme na neho atentát. Išli sme teda k fotografovi, nechali sa odfotiť a čakali sme tam. Keď vyšiel veliteľ, tak sme ho zastrelili a začali utekať," rozpráva v mobilnej aplikácii Abraham Pressburger. Mobilná aplikácia je zadarmo a funguje na operačných systémoch Android, iOS a ako webové rozhranie.
Pamätníci 2. svetovej vojny síce tvoria základ zbierky Post Bellum, nájdeme v nej však aj osudy politických väzňov, duchovných, odbojárov, komunistických funkcionárov i príslušníkov tajnej polície. Zbierka je verejne prístupná na internetovej adrese Pamäť národa (www.pamatnaroda.cz, www.memoryofnations.eu). Nakrúcanie rozhovorov vzniká najmä vďaka pomoci drobných darcov, členov Klubu priateľov príbehov 20. storočia. Sú to ľudia, ktorí pravidelne, väčšinou mesačne, posielajú sumu, ktorú si sami zvolia, na podporu projektu. "Radi by sme verejnosti ukázali, že príbehy pamätníkov nie sú iba spomínaním na minulosť. Naopak, hoci sú zasadené do historických kulís, pojednávajú o hrdinstve, odvahe, strachu, hraničných situáciách, do ktorých sa dostali ľudia ako my. Človek, či chce, alebo nie, si musí položiť otázku: A ako by som sa v takej situácii zachoval ja?" uzatvorila Kopřivová.
