MARTIN. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSAPA) aj tento rok odovzdávala pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier svojim členkám ocenenie Biele srdce na regionálnej úrovni.
Minulý štvrtok ho za výnimočné zásluhy získali aj štyri sestry z Univerzitnej nemocnice v Martine: staničná sestra z Kliniky stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie Viera Buchová, vedúca sestra Kliniky hrudníkovej chirurgie Mária Erteľová, ďalej zdravotná sestra Jana Lettrichová z Kliniky detí a dorastu, ako aj Eva Jurčáková z Chirurgickej kliniky a transplantačného centra.
Bezmocnosť dostane každého
Biele srdce potešilo všetky štyri sestry a svorne sa zhodli, že je to pre ne zaväzujúce, aby nepoľavili v nadštandardnom úsilí pomáhať svojim pacientom. Ženy pravidelne venujú nezištne svoj voľný čas vzdelávaniu, aby pacientom buď uľahčili život s chorobou alebo pomohli znovanadobudnúť zdravie.
„Je to ocenenie nielen našej práce a praxe, ale zároveň i ostatných kolegýň a celého pracoviska. Lebo sám jednotlivec nespraví nič,“ povedala za všetky Mária Erteľová.
Staničná sestra Viera Buchová chodí napríklad učiť a prednášať žiakom do škôl a škôlok o dentálnej hygiene.
„Intenzívne sa tomu venujem už desať rokov a práca s deťmi je krásna. Teší ma, že ich to baví a získané vedomosti potom prenášajú domov rodičom,“ referuje V. Buchová.
Ako ďalej povedala, ona i jej kolegyne najťažšie znášajú smrť pacientov. Obzvlášť náročné na psychiku sú smutné prípady malých detí.
„Najhoršia je bezmocnosť, keď im nemáte ako pomôcť. Naša blízkosť, porozumenie a prívetivé slovo však pacientom často v trápení uľaví,“ hovorí sestra Buchová.
Tolerantná rodina je dôležitá
Sestra Jana Lettrichová má tiež radosť zo spätnej väzby pacientov, keď sa ešte niekedy ozvú a povedia, že sa im pomohlo.
„Učím napríklad pacientov s celiakiou ako sa stravovať a pripravovať bezlepkové potraviny. Keď sa dozvedia túto diagnózu, otočí sa im všetko naruby a vôbec nevedia, čo majú jesť,“ zmieňuje sa J. Lettrichová. Aj ona má rada prácu s deťmi.
„Ony sú nenáročné, stačí im, keď sa s nimi porozprávame, zasmejeme. Vždy dobre padne, keď nás objímu či nakreslia obrázok,“ spomína si zdravotná sestra, ktorá si podobne ako jej ocenené kolegyne berie starosti z práce často domov. Dôležité je mať preto tolerantnú rodinu s pochopením pre neustále služby v nemocnici.
„Ťažšie to bolo, keď boli moje deti malé a nemohla som sa im venovať tak veľa, ako by som chcela. Je fajn, keď si rodina zvykne na váš pracovný režim, chápe vaše povolanie a nič nám nevyčítajú,“ zmieňuje sa Jana Lettrichová.
Výrazná zmena k lepšiemu
Eva Jurčáková sa zas venuje vzdelávaniu pacientov s transplantovanou obličkou.
„Počas jedenástich rokov sme ju transplantovali asi 270 pacientom. Každého poznám po mene a tiež ich diagnózu. Naše vzťahy prekračujú rámec povinností a už šiesty rok organizujeme stretnutie pacientov aj s rodinami pri guľáši,“ opisuje zdravotná sestra Jurčáková. Aj ju teší, keď vidí, ako sa ľuďom po transplantácií výrazne zlepšuje život.
Predtým totiž musia trikrát do týždňa chodiť na dialýzu, a to ich oberá o čas, kvalitu života a mnoho zážitkov.
„Odrazu môžu pracovať, cestovať do zahraničia, zmení sa im jedálniček a vlastne celý život. Vtedy vidíte úspech medicíny a je to príjemný pocit,“ hovorí E. Jurčáková.
Aj vedúcu sestru Máriu Erteľovú najviac poteší úprimná vďaka.
„Stačí počuť obyčajné slovo ďakujem z úst pacienta. To je pre nás to najcennejšie. Niekto je vďačný za pohár vody, inému zas nevyhoviete, nech sa snažíte akokoľvek. Preto si jednoduché ďakujem vážime najviac,“ približuje M. Erteľová. Ako ďalej dopĺňa, v súčasnosti je záujem o povolanie sestry oveľa menší ako kedysi. Svoje nástupkyne sa však snažia vychovávať už teraz.
„Veľa dievčat k nám chodí na prax, ale keď vidia, aká je to náročná práca plná odriekania a straty súkromia, mnohé sa vzdávajú a skončia, alebo odídu do zahraničia. Ale medzi praktikantkami sa nájde veľa šikovných, takže máme z koho vyberať,“ vykresľuje situáciu.
Ocenené sestry zhodne tvrdia, že základom dobrej práce je kvalitný kolektív a dobré vzťahy s kolegami.
„Oni sú naša druhá rodina, lebo v nemocnici niekedy s nimi strávime viac času ako s príbuznými. Dobrý kolektív je základ,“ zhodnotili držiteľky Bieleho srdca.
