MARTIN. Stanislav Chren sa od začiatku činnosti Domu kultúry ROH ZŤS až do roku 1990 staral o združovanie a účinkovanie umeleckých súborov a tvorivých skupín. V týchto dňoch si členovia ním vedených krúžkov, najmä bábkari a divadelníci, pripomínajú jeho život a dielo pri hrobe na Národnom cintoríne. 21. mája by sa bol dožil. 80-tych narodenín. Zomrel náhle - 22. júna 1998 v Bratislave.
Zaspomínajme si trochu. Do strojárni prišiel pracovať v roku 1951 a o dva roky nato spoluzakladal Bábkarský súbor Strojárik (ktorý neskôr dostal prímenie Domovina). V roku 1963 založil Martinský bábkarský festival, ktorý sa v roku 1970 stal súčasťou Scénickej žatvy. Mimochocom, aj na vzniku tohto festivalu sa Stanislav Chren podieľal. Bábkarský súbor potom aj viedol a ten bol aj prvým súborom na Slovensku sústavne pripravujúcim hry nielen pre deti a mládež, ale aj dospelých a programovo sa venoval slovenskej bábkarskej dramaturgii. Nuž nečudo, že jeho predstavenia pre dospelých sú dodnes živé v pamäti ich účastníkov, a to nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách, Poľsku, Litve, Maďarsku a po novembri aj v Rakúsku.
Bol spoludramaturgom pochôdzkového divadla Dejiny v Matici – Matica v dejinách v roku 1988 (účinkovalo v ňom 2 739 hercov zo Slovenska i zahraničia z radov ľudových, ochotníckych i profesionálnych divadelníkov pred tisíckami divákov), uličného divadla Matica v župách – župy v Matici v roku 1993 (za účasti vyše 1 500 účinkujúcich z celého Slovenska i zahraničia) a putovného divadla Prispenia Martina – svätého i turčianskeho v roku 1997 (odrazu na piatich miestach simultánne, za účasti 600 hercov z Turca i okolia).
Staral sa aj o vzdelávanie ochotníkov, organizoval dielne aj pre Slovákov zo zahraničia pod názvom Leto s divadlom. Mal podiel na vzniku profilových divadelných prehliadok a festivalov dedinských súborov v Šuranoch, Trebišove, Močenku, Sebechleboch. Založil tradíciu festivalov seniorského divadla v 1995 v Tisovci. Posledný ročník sa konal v Belej – Duliciach 1998 a od roku 2000 sa ujal tohto odkazu Festival seniorského divadla Stanislava Chrena v Kanianke (v tejto obci pôsobí aj Divadelný súbor Stanislava Chrena).
O význame Stanislava Chrena pre kultúrny Martin svedčí jeho zástoj najmä v združovaní pre dobrovoľnícke tvorivé aktivity. Ba svedčí o tom aj ich útlm po jeho smrti. Zrazu ich nemal kto „dávať dohromady“, stmeľovať, motivovať. A to sa týka nielen amatérov v Martine. S ním tak „zomrelo“ aj Združenie divadelných ochotníkov Slovenska. Bol jediným demokraticky zriadeným a tak aj vedeným spolkom (dnes povieme občianskym združením), ktorý vznikol v podmienkach politického uvoľnenia na konci 60. rokov minulého storočia, ktoré zostalo pôsobiť. Na tomto základe slovenskí amatéri prekonávali obmedzenia totalitnej normalizácie a tvorili slobodnejšie. Stanislav Chren ho viedol ako tajomník od vzniku až do smrti.
Okrem starostlivosti o divadelné a folklórne súbory mladých i dospelých a fotografistov (usporadúvaním prehliadok Amfo a Diafoto), sám bol aj autorom ľudových bábkohier Ráno a večer i Na dedine. Zdramatizoval prózu Antona Habovštiaka Vitata a Nábor a preložil A. Wolfa Hecafán a Kefacán. Režíroval vyše tridsať titulov. Bol redaktorom periodika ZDOSu Ochotník a obnovenej edície Naše divadlo, ktorá sprístupňovala slovenské hry pre ochotnícke súbory. Jeho príspevky trvajú a odchod už dokázal, ako chýba jeho iniciatívnosť a činorodá starostlivosť.
Autor: Mišo A. Kováč
