MARTIN. Čo by ste robili, keby ste vonku počuli niekoľko minút húkať sirénu a pritom by nešlo o nácvik či ich povinné preskúšanie? Vedeli by ste kam sa s rodinou ukryť?
Aj Turčania majú úkryty civilnej ochrany priamo pod nosom a mnohí z nich o tom ani netušia. Veď len v okrese Martin máme vybudovaných 67 odolných a plynotesných úkrytov, do ktorých sa zmestí 11 970 ľudí.
„Ukrytie ostatného obyvateľstva je zabezpečené v treťom type ochranných stavieb, ktorými sú jednoduché úkryty budované svojpomocne. Na to máme vybratých celkom 6 738 vhodných priestorov pod zemou alebo nad zemou s kapacitou takmer 171-tisíc osôb. Tie však najskôr musia prejsť špecifickými úpravami,“ vysvetlil vedúci odboru krízového riadenia Okresného úradu Martin Karol Bayer.
Krízový štáb bude v Šturke
V prípade ohrozenia, teda úniku rádioaktívnych látok, by sa mal každý človek schovať do úkrytu vzdialeného maximálne päťsto metrov od bydliska. Každá obec má vypracovaný plán ukrytia. Proti priamemu zásahu bombou ale tieto stavby odolné nie sú.
Najviac úkrytov postavili aj v Turci ešte za minulého režimu v 50-tych a 60-tych rokoch. Veľa z nich je vybudovaných priamo pod bytovkami. Do dvanástich hodín od vyhlásenia mimoriadnej situácie, v čase vojny alebo vojnového stavu, sa musia dať všetky úkryty do prevádzky, zásobiť potravinami, posteľami, prikrývkami a ostanými potrebnými vecami. Ľudia by v nich mali vydržať okolo troch dní. Úkrytová batožina jedného človeka by mala vážiť od 10 do 15 kg.
Zopár úkrytov nájdete aj v Štúrovej štvrti v Martine. V jednom z nich bude v prípade ohrozenia zasadať krízový štáb mesta Martin na čele s primátorom. Vstup do veliteľského úkrytu je cez pivničné priestory. Najskôr však treba otvoriť ťažké plynotesné dvere. Hneď za nimi je chodbička s vodovodnými kohútikmi, aby ste sa v prípade zamorenia mohli umyť. Až potom môžete vojsť do samotného úkrytu.
Filtračné zariadenie je nevyhnutné
Prvou miestnosťou vo veliteľskom stanovišti je odpočiváreň pre šesť osôb s jednoduchými poschodovými posteľami. Hneď vedľa je kancelária krízového štábu zariadená stoličkami, stolmi, niekoľkými skriňami, vysielačkou, nástenkami s mapami a ďalšími pokynmi. Nechýba ani toaleta s umývadlom. Kúrenie zabezpečujú ohrievače, svetlo zas elektrina. Ak by došlo k jej výpadku, v kryte sú nachystané i sviečky.
Veľmi dôležitým priestorom je malá komora s náradím a filtračným zariadením.
„Je to samostatný vetrací systém, ktorý nasáva vzduch zvonka. Ten ale musí prejsť cez niekoľko filtrov, aby ľudia v úkryte mohli bezpečne dýchať,“ opisuje životne dôležitý mechanizmus vedúci krízového riadenia v Martine. Vetrací otvor musí byť vonku umiestnený vo vzdialenosti nie menšej, ako je polovica výšky domu, plus tri metre. Keby sa totiž budova zrútila, nezavalí nasávací otvor. Ak dôjde k zataraseniu vstupných plynotesných dverí, únikový východ je zriadený cez stenu vo veliteľskej kancelárií.
„Ak by nás tu zavalilo, prekopeme sa krompáčmi cez tento výklenok v stene,“ ukazuje Karol Bayer.
Zátarasa vo vlastnej pivnici
Úkryty civilnej ochrany sa v turčianskom regióne našťastie ešte nemuseli nikdy využiť. Hoci v roku 1986, keď došlo k havárií atómovej elektrárne v Černobyle, príležitosť k tomu bola.
Väčšina úkrytov civilnej ochrany patrí mestám a obciam, niektoré spravujú súkromní vlastníci. Tí úkryty počas mieru využívajú napríklad ako sklady, bary či diskotéky, aby len tak nechátrali. V prípade potreby ich musia vlastníci alebo nájomcovia uviesť do pôvodného stavu do dvanástich hodín, aby mohli slúžiť ako úkryt. Medzi takéto miesta v Martine patrí tiež bývalá Alpia na Ľadovni, Kozel pub na Severe či herňa vedľa bývalej budovy Slovprefy oproti katolíckemu kostolu v Košútoch 1.
Do odolných a plynotesných úkrytov sa však všetci Turčania nezmestia. Kto má doma pivnicu, schová sa tam. Najskôr ale musí utesniť okná pomocou vriec s pieskom, aby sa zabránilo prieniku rádioaktívnych látok a znížil sa účinok rádioaktívneho žiarenia.
Podľa Karola Bayera bola verejnosť kedysi lepšie pripravená na takéto krízové situácie.
„Dnes sa to dosť podceňuje. Ľudia sa k tomu stavajú tak, že čo nepotrebujú, to ich netrápi. Aj firmy by mali školiť svojich zamestnancov nielen o bezpečnosti práce, ale aj o civilnej ochrane,“ konštatuje na záver.
ČO ROBIŤ, KEBY...
Čo robiť, keď zaznie siréna?
(mimo doby pravidelného preskúšania)
- Pri pobyte mimo budovu vyhľadajte čo najrýchlejšie úkryt, poprípade vstúpte do najbližšej budovy.
- Ak sa nachádzate v domácnosti, zhromaždite celú rodinu a byt neopúšťajte.
- Nesnažte sa vyzdvihnúť deti zo škôl a predškolských zariadení, bude o ne postarané.
- Vytvorte izolovaný uzavretý priestor - uzavrite a utesnite okná, dvere a vetráky, odstavte klimatizáciu (netesnosti prelepte páskou, väčšie netesnosti môžete utesniť tkanivami namočenými vo vode s rozpustenými saponátmi).
- Uhaste otvorený oheň a iné spaľovacie zariadenia.
- Sledujte vysielanie rozhlasu a televízie a riaďte sa podľa vysielaných pokynov.
- Telefonujte len v súrnom prípade, nezaťažujte telefónne linky, najmä nevolajte čísla tiesňového volania.
- Postarajte sa o domáce a hospodárske zvieratá.
- Čakajte doma na ďalšie pokyny.
Čo vám nemá chýbať v batožine?
- osobné doklady, dôležité dokumenty, peniaze, cennosti malých rozmerov,
- osobné lieky, vitamíny a nevyhnutné zdravotnícke potreby,
- základné trvanlivé potraviny a nápoje v nepriepustných obaloch na 2-3 dni,
- predmety osobnej hygieny a dennej potreby,
- náhradná bielizeň, odev, obuv, nepremokavý plášť,
- prikrývka, spací vak,
- vrecková lampa, sviečka a zápalky,
- ďalšie nevyhnutné osobné veci podľa potreby a uváženia (mobilný telefón),
- pre deti nezabudnite pribaliť hračku.
Čo je zakázané brať do úkrytu?
- zbrane všetkého druhu, alkohol a iné návykové látky,
- zapáchajúce a ľahko zápalné látky,
- objemné predmety, kočíky, periny a pod.,
- domáce zvieratá, psy, mačky a iné,
- zapaľovače, cigarety, ponorné variče, jedlá podliehajúce rýchlemu znehodnoteniu,
- nábytok
