VRÚTKY. Ide to rýchlo. Len nedávno im učitelia prízvukovali, nech sa učia a dnes už to majú za sebou. Minulý týždeň sa na viacerých stredných školách v Turci maturovalo. V Gymnáziu Jozefa Cígera Hronského vo Vrútkach skúšku z dospelosti skladalo 41 študentov a študentiek.
Stres iba na začiatku
„Slovenčina, angličtina, geografia, dejepis. Z týchto štyroch predmetov maturujem. Tri už mám za sebou, čaká ma ešte slovenčina,“ povedala v stredu ráno Dominika Kohútová z Vrútok.
„Najviac ma potrápil dejepis. Niežeby som ho nemala rada, ale bolo toho strašne veľa. Roky, udalosti, súvislosti, mená. Ťažko sa to pamätá. Dosť mi dala zabrať téma - Postavenie Slovenska v prvej Československej republike. Naopak, geografia i angličtina prebehli hladko, pochváliť sa môžem aj jednotkami. Cítila som pohodu, komisia bola príjemná. Stres bol iba na začiatku. Z toho, akú tému si vytiahnem a či nepríde nejaké okno,“ opisovala pocity Dominika, ktorá sa na maturitu pripravovala priebežne.
„Nenechala som to len na posledný týždeň. Učím sa počas celého roka, intenzívnejšie po písomných maturitách. V akademickom týždni som hlavný stan rozložila doma, dejepis sme šprtali spolu s kamarátkou. Dalo sa to zvládnuť. Mnohí hovoria, že maturita je formalita. Aj mne sa to zdá, ale ešte mám pred sebou jednu skúšku. Nechcem to zakríknuť,“ zasmiala sa mladá Vrútočanka
Sympatická študentka by sa z lavice rada dostala pred katedru, plánuje sa stať učiteľkou. Už dávnejšie pozorujem profesorov, beriem si z nich príklad, zaujímajú ma ich metódy vyučovania. Viem, že táto profesia nie je na Slovensku docenená, ale aj tak by som ju chcela raz robiť. Myslím, že by ma to bavilo,“ zakončila rozhovor Dominika Kohútová.
Hektické dni pred maturitou
S úsmevom na tvári i s viditeľnou úľavou vyšla v stredu krátko pred desiatou hodinou zo skúšobnej miestnosti Patrícia Babošová. Dejepisom zakončila trojdňový maturitný maratón.
„Atmosféra bola pohodová, hoci zadanie mi nie celkom ideálne sadlo. Prvá otázka humanizmus a renesancia, druhá opis Rímskej republiky a napokon Slovenské národné povstanie. To bolo najťažšie. Celkovo ma dejepis najviac potrápil, slovenčina, angličtina a občianska náuka boli určite ľahšie,“ zamyslela sa Patrícia, pre ktorú bol týždeň pred maturitou mimoriadne hektický.
„Zdalo sa mi, že nič nestíham. Učila som sa doma, rodičia mi vytvorili dobré zázemie. Talizman? Nemám so sebou žiadny. Spoliehala som sa len na vlastnú hlavu,“ zasmiala sa Patrícia, ktorá by chcela ďalej študovať humanitné vedy.
Úľava po dejepise
Na Matúšovi Barbuščákovi bolo badať pred skúškou z dejepisu miernu nervozitu, aj on mal z neho trochu obavy.
„Nebolo to až také hrozné, hoci mi to dalo riadne zabrať,“ odfúkol si približne po hodinke. Najviac ma strašila slovenčina i občianska náuka, ale dopadlo to dobre. Myslím, že sa mi darilo, komisia bola fajn, cítil som sa spokojne. Samozrejme, k maturitám napätie, nervozita a trocha stresu patrí, inak by to bolo asi až príliš jednoduché. Učitelia nás však perfektne pripravili a v rámci možností aj podržali, určite nás nechceli nachytať na tom, čo nevieme. Prirodzene, bolo sa treba veľa učiť, aj niečo z koníčkov obetovať, ale nebolo to až také hrozné,“ pochvaľoval si Matúš. Ani on nemal žiadny talizman. Je však veriacim človekom a vždy sa pred každou skúškou pomodlil.
Mladý Martinčan ešte nie je definitívne rozhodnutý, na ktorej vysokej škole bude v štúdiách pokračovať.
„Bude to buď archeológia alebo právo. Záleží aj od toho, kde ma príjmu.“
Úspešne zvládnutá maturita by sa mala aj náležite osláviť. „Jasné, ideme na chatu. Teším sa.“
Pre učiteľa žiadna rutina
Spolu so žiakmi prežívajú maturitu aj ich učitelia. Určite to ani pre nich nie je rutinná záležitosť, hoci sa každý rok opakuje.
„Vždy je to však iný príbeh. Záleží nám na tom, ako to celé dopadne, veď maturita je vyvrcholením štvorročného obdobia. Každý, aj tí čo neskúšajú, je zvedavý, čo študenti ukážu, ako sa pripravia. Mnohí nás dokážu prekvapiť. Stáva sa, že aj tí slabší žiaci sa vypnú k výbornému výkonu. To vždy poteší,“ podelila sa o skúsenosti Miroslava Fegyesová, ktorá si spomenula aj na svoju skúšku z dospelosti.
„Ja som si verila, bola pozitívne naladená, nebála sa. A takto sa snažím vplývať aj na študentov. Mnohí mi budú chýbať, prežili sme s nimi kus života. Maturitou sa však naše väzby úplne nepretrhnú. Zaujímame sa o ich osudy, mnohí sa zastavia, porozprávajú sa. Aj to je výhoda malej školy. Žijeme si tu ako taká väčšia rodina.“
