augusta.
Čím je Galanda (1895 – 1938) pre históriu slovenského výtvarného dedičstva?
- Mikuláš Galanda patrí k zakladateľským osobnostiam moderného slovenského výtvarného umenia 20. storočia, podobne ako napríklad Ľudovít Fulla, Martin Benka, Miloš Alexander Bazovský, Janko Alexy. Spoločne s Fullom študovali v dvadsiatych rokoch v Prahe, kde sa im dostalo veľmi dobrého profesionálneho výtvarného vzdelania, pričom mali aj veľa príležitostí nahliadnuť do najnovšieho českého, ale aj svetového výtvarného diania. Keď sa vrátili na Slovensko, okrem vlastnej tvorby začali začiatkom tridsiatych rokov modernému umeniu raziť cestu aj teoreticky v legendárnych "súkromných listoch fullu a galandu".
Aký bol Galanda výtvarník?
- Už od svojich začiatkov výborný kresliar a zostal ním v celej svojej tvorbe. Dosiahol v nej neobyčajne široké rozpätie – od citlivej realistickej štúdie až po výraznú výtvarnú skratku. Na začiatku jeho tvorbu ale poznačili ťažké životné skúsenosti. Ako šestnásťročnému mu amputovali časť jednej nohy a ťažili ho aj spomienky na prvú svetovú vojnu. Až postupne sa prepracovával k "radostnejšej tvorbe Francúzov", ako sa sám vyjadril, najmä po študijnom pobyte v Paríži.
Bežný návštevník galérií vie, že tematicky je Galandova tvorba sústredená na zobrazenie ženy. Mýlime sa?
- Nie. Už jedno z prvých diel nazval Tri fázy života ženy (1924). Zobrazuje jej mladú krásu, zrelosť materstva a objavili sa aj náznaky jej konca v obraze Staroba. No ústrednou je snaha zobraziť archetyp materstva, ako sa tiahne celými ľudskými dejinami od prehistorických Venuší.. Formálne prechádza od expresívnych ranných grafík cez láskyplné ružové madony až po dynamické dramatické polohy záverečného diela druhej polovice tridsiatych rokov. Galanda sa venoval pochopiteľne aj iným témam a žánrom - zátišiu, aktu, krajine, sociálnym problémom, zbojníckej tematike, chudobnej rodine, žobravým spevákom, nevidiacim...Všetky tieto témy sú výtvarne na zaujímavej a veľmi sugestívnej úrovni podané rečou moderného výtvarného výrazu, ktorý spája moderné výtvarné umenie prvých troch desaťročí minulého storočia - od secesie cez fauvizmus, kubizmus, surrealizmus, espresionizmus, až po surrealizmus - s novými poznatkami o ľudskom podvedomí. Oknu do ľudskej duše sa vo výtvarnom umení najviac približuje kresba a v tej Galanda prekročil prekračuje atmosféru svojej doby a zasiahol až do súčasnosti.
Vníma túto výnimočnosť slovenská výtvarná scéna? A ako ?
- Významu Galandovej tvorby si boli vedomí už aj niektorí jeho súčasníci. Maliar Ján Mudroch už rok po jeho smrti usporiadal výstavu Umelecký odkaz Mikuláša Galandu. Okrem širokej škály moderných výrazových možností, ktoré Galanda pre slovenské moderné výtvarné umenie otvoril , videl jeho význam v tom čase predovšetkým v reakcii na znepokojujúce udalosti druhej polovice tridsiatych rokov. Galanda začína veľmi často zobrazovať dramatizované objatie matky a dieťaťa, v ktorom cítime veľkú obavu o život. Galandom sa inšpirovali formálne i obsahovo i viacerí jeho súčasníci, napríklad grafik Koloman Sokol, alebo príslušníci generácie druhej svetovej vojny Vincent Hložník, Ladislav Guderna, Viliam Chmel, Rudolf Uher a po druhej svetovej vojne mladí absolventi novozaloženej Vysokej školy výtvarných umení.
Práve oni v Martine v roku 1957 založili Skupinu Mikuláša Galandu...
- Áno. A už len jej samotný názov je dostatočným vyjadrením pocty Mikulášovi Galandovi. K zakladajúcim členom skupiny patril Andrej Barčík, ktorý do Martina chodil obdivovať Galandove diela vystavené v SNM v Národnej galérii slovenskej, ktorú založili v roku 1933. Ďalším bol Milan Laluha, ktorý v tom čase žil v Martine, potom Rudolf Krivoš, Milan Paštéka, Vladimír Kompánek, Anton Čutek, Pavol Tóth a Ivan Štubňa. Prvú výstavu mali nasledujúceho roku v Žiline, na ktorej vystavovali ako hostia Miroslav Marček a Ever Púček. Neskôr so skupinou vystavovali aj Rudolf Fila a Andrej Rudavský.
Roky sa venujete mapovaniu výnimočných zástupcov výtvarného umenia na Slovensku. Čím je pre vás Galanda? Objekt výskumu, obdivu, či len "práca" ?
- Na túto otázku by mohla byť jednoduchá odpoveď. Všetko, čo spomínate. No môj odborný záujem bol a aj je pochopiteľne širší. Začínala som začiatkom šesťdesiatych rokov ako asistentka na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V tom čase sa udialo veľa významných udalostí. Či už išlo o vystúpenia Galandovcov, výstavy abstraktného umenia v tzv. Konfrontáciách a v roku 1963 sa v SNG konala prvá veľká výstava Mikuláša Galandu. Pripravil ju vtedajší riaditeľ Karol Vaculík, ktorý je aj autorom prvej reprezentatívnej Galandovej monografie. No keďže som začínala pôsobiť na VŠVU ešte ako študentka, boli mi blízki práve tí výtvarníci, ktorých som poznala ešte ako študentov. Boli to dobré a plodné roky pre výtvarné umenie na Slovensku. Škoda, že dodnes nie sú dostatočne spracované a sprístupnené. Dlho sa vlečúca rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie je odstrašujúcim mementom. Už v roku 1995, keď som z nej odchádzala do dôchodku, boli vo výstavných priestoroch vedrá na zachytenie pretekajúcej vody zo stropu. Dodnes sa to opravuje.
Ktorá časť Galandovej tvorby je z vášho pohľadu najvzácnejšia? Čo z toho vzniklo ako inšpirácia rodným krajom ?
- Celá Galandova tvorba je veľmi cenná - výtvarne i obsahovo. A Turiec ako inšpirácia? Existuje niekoľko krajinárskych štúdií a obrazov z teplického kúpeľného parku a okolia Turčianskych Teplíc.
O Galandovi vzniklo nespočetne výstav. Ako ste pristupovali k tej aktuálnej v Turčianskej galérii? Aký cieľ ste si postavili ?
- Cieľ je vyjadrený v názve - Pocta Mikulášovi Galandovi. Chceli sme predstaviť aspoň komorný výber z jeho diela v širších súvislostiach. Alebo ako sa dnes hovorí - v kontexte, na ktorý súčasná teória kladie zvýšený dôraz. O tento kontext sme sa pokúsili, samozrejme v rámci daných výstavných a výpožičných možností. Výtvarná teória nespočetnekrát konštatovala veľký význam Galandovho syntetického myslenia, teda prepojenia domácej, u nás predovšetkým tradície ľudového výtvarného umenia, s výdobytkami modernej výtvarnej reči. Preto sme do výstavy zahrnuli aj niekoľko ukážok ľudového knižného drevorezu a malieb na skle, ktoré boli až do druhej svetovej vojny ešte bežnou súčasťou slovenského, prevažne dedinského prostredia. Sú mimoriadne výtvarne pôsobivé. Dôležité pre nás bolo naznačiť vývoj moderného výtvarného umenia po Galandovi. Ide o tvorbu Galandových súčasníkov, potom nasledovníkov až po presah do súčasnosti. Ukázali sme napríklad aj tvorbu Dezidera Tótha, viac známeho pod názvom Monogramista, ktorý je aj autorom vynikajúcej výtvarnej úpravy Galandovej monografie vydanej v roku 2001. Pokladáme ju tiež za jeho poctu.
Ste s ňou spokojná? Čo by ste do nej, ak by to bolo vo vašej moci, doplnili ?
- Vždy je všetko možné urobiť ešte lepšie. Vedela by som si predstaviť Galandovu Poctu v moderných výstavných priestoroch. Prečo nie aj v Martine? Nespomínam si, že by sa vďaka takému nárastu dobrého umenia v dvadsiatom storočí u nás bola postavila aspoň jedna skutočne moderná galéria. Myslím tým moderné výstavné priestory. Ak sa niečo urobí, ide väčšinou iba o rekonštrukcie starších budov. A Galanda? Z jeho tvorby by som do výstavy rada doplnila obrazy so sociálnym motívom, diela z ružového obdobia a ešte niekoľko ukážok reprodukcii kresieb z náčrtníkov, najmä tých záverečných. Aby sme videli, o čo sme jeho predčasnou smrťou prišli. Dúfam, že sa to podarí aspoň v pripravovanej knihe Energia kresby. A modernú stálu expozíciu by si zaslúžili konečne aj Galandovci. Existuje dnes už niekoľko vynikajúcich súkromných zbierok ich diel. Vystavujú sa však iba príležitostne.
VIERA LEGERSKÁ
