VALČA. Obec Valča sa môže pochváliť historickými vežovými hodinami, ktoré idú na sekundu presne a sú dokonca národnou kultúrnou pamiatkou. Nachádzajú sa na kostolnej veži a dominantou dediny sú od roku 1887. Záznam z farskej kroniky hovorí, že ich kúpili za 450 zlatých.
Takmer 128-ročný stroj pracuje doposiaľ s občasnými poruchami bez podstatných opráv. Interval naťahovania hlavného stroja bol jedenkrát za deň. Hodiny naťahovali kostolníci, resp. zvonári, ktorí pravdepodobne zabezpečovali ich bežnú údržbu. Išlo len o čistenie od prachu a mazanie.
Každodenné naťahovanie dalo zabrať
Starosti s naťahovaním sa snažili riešiť domáci nadšenci. Po dlhšej odmlke sa hodinám venoval Jozef Čižmárik ml. s priateľmi Milanom Marettom a Robom Dankom, ktorí sa rozhodli pre ich generálnu opravu, vrátane zmeny z ručného naťahovania na elektrické. Hoci išlo o rozsiahlu rekonštrukciu, riešenie naťahovacieho systému nebolo úplne spoľahlivé a hodiny zastavovali. To nedalo pokoj ďalšiemu nadšencovi, strojárovi na dôchodku Jaromírovi Meriačovi z Valče.
„Už ako malý chlapec som chodil obdivovať kolieska a páčky hodín a keď stáli, tak som ich rozkýval. V auguste 2009 som hodiny znovu spojazdnil, ale každý deň som ich musel chodiť naťahovať. Preto som chcel problém vyriešiť inak,“ spomína J. Meriač. Cez internet nadviazal kontakty s hodinármi.
Neoceniteľnú pomoc mu poskytol hodinársky majster Ján Pavella z Hýb, ktorý zhotovil a nainštaloval hodiny aj v martinskom obchodnom centre Campo di Martin. Práve on poskytol J. Meriačovi náčrtok s návodom, ako opraviť naťahovanie, čo sa mu aj úspešne a takmer bez nákladov podarilo ukončiť v roku 2010. Odvtedy hodiny fungujú so sekundovou presnosťou.
Pri odchýlke beží na vežu
„Denne ich z domu kontrolujem aj desaťkrát podľa rádiom riadených hodín a keď odchýlka dosiahne približne 15 sekúnd, bežím na vežu. Niekedy trvá hodinkám aj tri týždne, kým si nadobudnú takýto rest. V zimnom období hodiny zrýchľujú, v lete trochu spomaľujú. Tiahlo kyvadla sa teplom predlžuje a chladom skracuje, čo sa musí korigovať,“ opisuje aktívny senior z Valče.
V máji tohto roku vynovil aj oba ciferníky hodín, pretože sa na nich podpísal čas a aj vplyvy počasia. Keďže sa na kostolnej veži menila krytina a opravovali opadávajúce omietky, robotníci si postavili lešenie. Práve táto konštrukcia prišla vhod Jaromírovi Meriačovi, aby sa ľahšie dostal vysoko k hodinám.
„Odmontoval som ručičky, doma som ich v priebehu troch týždňov zrenovoval, dal im pôvodnú historickú podobu. Namiesto symbolov hodín, ktoré boli natreté bielou farbou, som zhotovil nové z nerezového plechu,“ menuje Valčan.
V poli sa na čas nehľadí
Jeho práce na lešení za asistencie priateľky trvali tri dni. Spoločne zbrúsili a obnovili pôvodné nátery, nitovaním namontovali čísla a posledný deň sa venovali montáži ručičiek a nastaveniu prevodov.
„Vežové hodiny v minulosti našim predkom robili neoceniteľnú službu. Iba podľa nich väčšina Valčanov vedela, aký je čas. Vreckové a náramkové hodinky, aj keď ich niekto mal, boli cennosťou, ktorá sa do poľa nenosila,“ zmieňuje históriu J. Meriač. Údery na stredný zvon ohlasovali štvrť, pol, trištvrte a celú hodinu. Potom nasleduje bitie na veľký zvon, odrátavajúce celé hodiny.
„Takto očakávali roľníci olovrant, obed, alebo aj koniec práce na poli. Z renovácie hodín mám radosť, veď niet krajšieho pocitu, ako keď sa vám podarí uskutočniť dlho zamýšľaný plán,“ dodáva na záver.
