K martinskému festivalu divadiel na Slovensku Dotyky a spojenia patrí okrem divadelných inscenácií aj nevšedná atmosféra pouličných predstavení, sprievodné podujatia, koncerty, diskusie. To všetko ponúka festival Dotyky a spojenia. Tento rok sa prehupol už do 11. ročníka. O jeho ambíciách a náplni sme sa porozprávali s programovou riaditeľkou Monikou Michnovou.
Vstupuje festival do novej dekády so zásadnými novinkami?
- Nemyslím si, že zmena desiatky na jedenástku by mala byť dôvodom na zásadné zmeny. Snažili sme sa pripraviť čo najkvalitnejší program, vychytať všetky nedostatky, ale štruktúru, ktorá sa tvorila predchádzajúcich desať rokov, sme nemenili. Jedenástka v označení ročníka festivalu bola pre nás zámienkou, aby sme zmenili jeho vizuálnu identitu. Festival má nové logo, ktoré chceme zachovať aj do budúcnosti.
Festival má za cieľ zmapovať to najlepšie, čo za uplynulú sezónu v divadlách na Slovensku vzniklo. Aká bola teda minulá sezóna, bolo z čoho vyberať?
- Keďže vnímanie umenia je subjektívna vec, netvrdíme, že dramaturgická rada vyberá tie najlepšie inscenácie, ale do programu sme zaradili tie, ktoré považujeme za najodvážnejšie, najzaujímavejšie a najinšpiratívnejšie. Festival je zrkadlom uplynulej sezóny, nikdy nemôže byť lepší ako sezóna. Odráža to, čo v divadlách vzniklo, a najlepšie to posúdime, až keď absolvujeme celý festivalový maratón. V programe sú veľmi zaujímavé inscenácie z celoslovenského pohľadu a tiež také, ktoré sú významné pre samotné divadlá, keďže sú prelomové z hľadiska ich doterajšej tvorby. Keď sa divadlám v sezóne podarí niečo výnimočné, chceme to na festivale ukázať. Dúfam, že divákov oslovíme a po predstaveniach budeme mať o čom hovoriť.
SND príde do Martina s inscenáciou Mojmír II. alebo Súmrak ríše a odohrá ju dokonca dvakrát. Prečo má práve SND takúto exkluzivitu?
- Exkluzivitu majú skôr diváci, lebo túto inscenáciu môže tým pádom vidieť dvojnásobný počet ľudí. Tento model sme vyskúšali už vlani. Predpokladali sme veľký záujem o predstavenie národného divadla. Tomuto záujmu rozumieme, veď SND je naša prvá scéna a nehosťuje u nás často. V inscenácii Mojmír II. je špecifické sedenie pre pomerne malý počet divákov. Tak sme sa ho rozhodli zdvojnásobiť dvoma predstaveniami. Rovnaký model, čiže dve festivalové predstavenia, sme zvolili aj pre inscenáciu divadla Teatro Tatro Majster a Margaréta, ktorá sa hrá v šapito a prináša výnimočný divadelný zážitok.
Divadelní nadšenci a festivaloví vytrvalci majú v obľube tzv. nočnú časť programu, kde sa zvyčajne prezentujú nezávislé divadlá a alternatívne projekty. Aké lahôdky by divákom v tejto sekcii nemali ujsť tento rok?
- Opäť nechcem vyzdvihovať jednotlivé inscenácie. Všetky spája výrazný autorský prínos ich tvorcov. Navyše, diváci, ktorí prídu na nočné predstavenia, budú mať zážitok už len zo samotného faktu, že idú do divadla v netradičnom čase. To vytvára výnimočnú atmosféru. Stretne sa tu komunita spriaznených ľudí, ktorí idú do divadla nie preto, že dostali od niekoho lístky alebo že sa to patrí, ale preto, že naozaj chcú. Nočné predstavenia považujem za lahôdku, pričom zážitok umocňuje práve tá zvláštna atmosféra.
Súčasťou sprievodného programu sú aj tvorivé divadelné dielne, pre koho sú?
- Túto dielňu pripravujeme pre deti druhého stupňa základnej školy, ktoré už prišli do kontaktu s divadlom a chceli by sa o ňom dozvedieť viac. V dielni tábora Wachumba chceme deťom prakticky priblížiť profesiu dramaturga, herca, scénického výtvarníka a režiséra. Deti majú málokedy príležitosť dostať sa do kontaktu s divadelnou praxou a my ich chceme zoznámiť s prípravou divadelnej inscenácie. Výsledky týždňovej dielne predstavíme aj verejnosti. Som presvedčená, že v Martine sa nájde dosť detí, ktoré dielňa zaujme a naučia sa, že v divadle nie sú len herci, ale dáva veľa iných tvorivých možností.
Martinčania sa zvyknú tešiť najmä na večerný program na námestí. Čo špeciálne ich tento rok čaká, spája niečo tieto vonkajšie produkcie?
- Večerný program určený na veľké pódium musí spĺňať viacero kritérií. Predovšetkým sa musí dať zahrať vonku, v exteriéri. Vyberali sme teda extrovertné projekty, ktoré dokážu komunikovať s divákmi na námestí, presadiť sa a zaujať ich pozornosť. Veríme, že príde čo najviac divákov a celé námestie sa každý festivalový večer zaplní. Martinčania vedia, že pokiaľ vyjde počasie, tento program je vždy zárukou výnimočného zážitku, lebo na námestí vzniká veľmi príjemná atmosféra.
A čo v prípade dažďa?
- Ak bude pršať, večerný program sa presúva do kina Strojár. Ak bude pršať v stredu, koncert Mila Kráľa a jeho kapely odohráme v Národnom dome.
Program na námestí odštartuje hneď v pondelok domáce Slovenské komorné divadlo koncertom pesničiek z divadelného sitkomu www.narodnycintorin.sk. Ako vznikol tento nápad?
- Koncert pesničiek z nášho sitkomu v rámci večerného festivalového programu na námestí sa v podstate ponúkal sám. Ležal pred nami ako na dlani. V SKD máme divadelný projekt, ktorý má niekoľko pokračovaní a piatou časťou sa na istý čas, ale možno už definitívne, uzavrel. Na koncerte teda zahráme pesničky zo všetkých piatich dielov Národného cintorína a zároveň pokrstíme CD s pesničkami zo sitkomu, o nahrávanie ktorého sa postaral môj kolega Robo Mankovecký. Po koncerte sme pripravili autogramiádu, na ktorej sa bude nové CD podpisovať. Toto je projekt, na ktorý sa veľmi teším. Všetci, ktorí majú radi náš divadelný sitkom, by si nemali nechať ujsť tento jedinečný zážitok.
Domáci súbor sa okrem rozprávky pre deti a spomínaného koncertu bude na festivale prezentovať aj novinkou v repertoári, komornou drámou Blackbird. Prečo práve tento výber?
- Festival je pre martinské divadlo, rovnako ako pre ostatné divadlá, príležitosť prezentovať časť našej tvorby zástupcom kritikov a divadelných vedcov, ktorí našu prácu reflektujú a hodnotia. Vyberali sme tak, aby naša inscenácia obstála v konkurencii tvorby ostatných divadiel, ktoré sa predstavia v Hlavnom programe. Keďže z troch členov dramaturgickej rady sme dvaja dramaturgmi martinského divadla, konečné slovo pri výbere z našej tvorby mal tretí – nezávislý - dramaturg festivalu, divadelný kritik Karol Mišovic.
Záver festivalu bude patriť hosťovi zo zahraničia, diváci majú možnosť vidieť brnianske HaDivadlo s inscenáciou Maryša. Čo túto inscenáciu predurčilo na nomináciu do programu?
- Hľadali sme inscenáciu zo zahraničia, na ktorej sa výraznou mierou podieľali slovenskí tvorcovia. V tomto prípade ide o úspešnú inscenáciu mladého tímu: režiséra Lukáša Brutovského, ktorý v súčasnosti zastáva post umeleckého šéfa SKD Martin, dramaturga Mira Dacha a scénickej výtvarníčky Zuzany Hudákovej. Ich Maryša zvíťazila v ankete Divadelných novín a v Česku sa stala Inscenáciou roka 2014. Okrem toho získala viacero nominácií na Cenu divadelnej kritiky.
Na Slovensku divadelných festivalov pribúda, čím sa ten náš, martinský, chce od nich odlíšiť?
- Sme jediný festival na Slovensku, ktorý ukazuje prierez predovšetkým profesionálnou činohernou tvorbou (tento rok od apríla 2014 do apríla 2015) v širokom zábere, bez konkrétnejšieho tematického obmedzenia. Iné festivaly majú užšie zameranie. Festival nie je súťažný, a to tiež ovplyvňuje jeho celkovú atmosféru. Nechceme vybrať jednu inscenáciu, ktorá má byť najlepšia. Za dôležité považujeme postaviť vedľa seba v rámci jedného týždňa viacero inscenácií. Tým ponúkame výnimočnú možnosť urobiť si prehľad, čím divadlo na Slovensku žije a v akom stave sa nachádza.
Kto bude tento rok patrónom festivalu?
- Už niekoľko rokov oslovujeme osobnosti slovenského divadla, aby sa stali patrónmi festivalu. Teším sa, že patrónom tohto ročníka sa stal Roman Polák, v súčasnosti riaditeľ činohry SND, ktorý dlhé roky pôsobil aj v martinskom divadle a pred takmer tridsiatimi rokmi režíroval úspešnú inscenáciu Dotyky a spojenia, podľa ktorej sa náš festival volá.
