ALEXANDER LILGE, poslanec MsZ v Martine
Je neseriózne riešiť problém utečencov z Afriky diktátom vo forme stanovovania kvót. Ak tento postup prijmeme, kde je záruka, že nebudú nasledovať ďalšie a ďalšie vlny. A medzi utečencami infiltrovaní islamskí bojovníci, ktorí budú čakať len na svoju príležitosť páchať zlo. Natíska sa aj otázka, kde berú títo chudobní ľudia tisíce dolárov za prevoz? Súhlasím s názorom, vracať ich späť, snáď, až na niektoré výnimky. Nechápem, ako taká silná koalícia štátov, pri dnešnej vyspelej vojenskej technike, nie je schopná urobiť poriadok s pašerákmi. Ak už skutočne niektoré africké štáty potrebujú podporu, tak musí svetové spoločenstvo hľadať iné, vhodnejšie formy pomoci.
JURAJ STAHL, podnikateľ
Neviem, či podľa bruselských počtov, lebo ani presne neviem, koľko to je, každý deň sú v správach iné čísla. Utečencov treba prijímať, ale podľa presne stanovených kritérií. Nie tých ekonomických utečencov, ale tých, ktorí sú prenasledovaní, sú z neslobodných krajín. Tiež treba presne stanoviť podmienky na ich začlenenie do našej spoločnosti. Tak ako my, pri cestách do rôznych krajín akceptujeme ich zvyklosti, kultúru, je treba, aby sa prisťahovalci prispôsobili nám.
JÁN TOPERCER, ekológ
Pokiaľ viem, Brusel sa tých svojich počtov ešte nedopočítal. Ak sa aj dopočíta, je veľmi otázne, čo na to členské štáty EÚ. A ak by na to náhodou aj kývli, ani náhodou to nezakýva so silami, ktoré ľudí vyháňajú z domovov: vzrast populácie zvlášť v afrických štátoch, globálne zmeny (otepľovanie a vysušovanie veľkých území), vojny, diktatúry, čoraz väčšie nerovnomernosti rozdeľovania zdrojov, sociálne vylúčenie a podobne. Takéto sily už zakývali aj onakvejšími ríšami, ako je táto bruselská, takže - dúfajme v najlepšie, ale pripravujme sa na najhoršie.
MIROSLAV BARTOŠ, výtvarník, spisovateľ
Malo by prijať len tých, ktorých dôkladne preverí a môže im vytvoriť podmienky na začlenenie sa do nášho sociálneho a kultúrneho prostredia (nie však medzi neprispôsobivých). Dohľad nad tým, že sa tak stane, nemôže ostať bez spoločenského záväzku prijímajúcich i prijatých.
PETER CABADAJ, manažér kultúry
Krajina, z ktorej v minulosti odišlo – a odchádza aj dnes – do zahraničia veľké percento populácie, bude mať problém s akýmikoľvek bruselskými počtami. Jednoducho povedané a napísané: drvivá väčšina našincov neprivíta príchod utečencov na Slovensko. O dôvodoch, prečo je to tak, sa vedie intenzívna verejná diskusia. Ja len verím, že sa táto mimoriadne citlivá téma, ktoré v sebe skrýva množstvo civilizačných, etických, historických, kultúrnych či sociologických aspektov nestane predmetom zúrivého predvolebného politického boja.
MIROSLAV VALACH, hokejový rozhodca
Z ľudského hľadiska, by sme utečencov mali prichýliť. Ale jeden z horších scenárov hovorí, že ich časom môžu byť tisíce. Sami sa roky nevieme vysporiadať s rómskou problematikou. Otvoriť dvere utečencom, pretože nám to prikážu európske kvóty podľa mňa nie je úplne na mieste. Môže to pre nás predstavovať vysoké bezpečnostné i sociálne riziko. Nebudeme vedieť kto, odkiaľ a s akým skutočným úmyslom príde. Môžu to byť inteligentní či pracovití ľudia hľadajúci lepšiu budúcnosť, ale aj ľudia s kriminálnou minulosťou či teroristi. Problémom je, že zase riešime dôsledok a nie príčiny. Už teraz sa veľký zárobkový biznis pre prevádzačov sa stal čiernou morou cieľových krajín.
IGOR LIBO, stredoškolský pedagóg
Ide o citlivú tému, ktorá má veľa aspektov a aj mnoho nezodpovedaných otázok. Je rozdiel z akých krajín utečenci pochádzajú, či z krajiny kde je vojna, alebo sú príčinou ich úteku ekonomické dôvody. Pokiaľ chcú požiadať utečenci o azyl a zostať v krajine, mali by rešpektovať jej zákony, kultúrne zvyky či náboženstvo. Nikto však logicky takéto niečo nevie zaručiť. Je tiež treba, aby títo ľudia pracovali a nežili len zo sociálnych dávok. U nás ale nemáme vo všeobecnosti dostatok pracovných miest a peňazí na rozdávanie tiež nie, takže ďalší problém. Na druhú stranu by bolo korektné , aby sme ako členský štát rešpektovali požiadavku EÚ. Ale prečo potom majú výnimku Briti, Íri, Dáni? Osobne si myslím, že nie sme ešte ekonomicky a ani mentálne pripravení na prijatie väčšieho počtu utečencov.
ZLATICA HOLUBOVÁ, predsedníčka PD Gader Blatnica
Tak v prvom rade nemám rada nelogické príkazy, najmä tie bruselské. Niekto nám chce niečo nadirigovať bez ohľadu na našu ekonomickú situáciu. Nemyslím si, že sme na niečo také pripravení. Aj keď mi je úprimne ľúto tých ľudí, nevidím „rozmiestňovanie“ utečencov ako dobrý nápad. Je to úplne iná mentalita, iná kultúra. Keby som to chcela celé odľahčiť, tak mi to pripadá ako veľké sťahovanie národov. Naši, najmä mladí, odchádzajú na západ a k nám sa presúvajú emigranti z východu.
PETER LISOŇ, prednosta ŽST Vrútky
Téma je zložitá a vyžaduje určite obsiahlejšiu odpoveď. Uvediem niekoľko bodov, na ktoré si každý môže odpovedať sám: 1. Ak utečenci odchádzajú zo svojich domovských krajín, je to preto, lebo sú tam pre nich nepriaznivé podmienky. Ak týchto ľudí prijímame v EÚ, odídu zo svojich krajín, v ktorých potom nebude nikto, kto by mal snahu tie zlé podmienky zlepšiť. Práve takto podporujeme aj rozmach takých pomerov, ktoré ich nútia odísť z domova. 2. Koľkí z utečencov si dokážu nájsť prácu? Koľkých utečencov dokáže EÚ ešte uživiť? 3. Koľko fanatických teroristov už prišlo do Európy pod maskou utečenca? Cítime sa teraz bezpečne? A aké budúce podmienky pripravíme svojim deťom? Na vašu otázku odpovedám jednoznačne nie.
