Sobota, 3. december, 2022 | Meniny má Oldrich

Bude živá príroda už len súčasťou zbierok?

Na všetko okolo nás existujú minimálne dva pohľady. Stopercentne to platí o mokradiach. Pre niekoho močiare, ktoré treba vysušiť, pre iného exkluzívne územia, bez ktorých by nebol život.

Jedno z bočných ramien Turca.Jedno z bočných ramien Turca. (Zdroj: Stanislav Očka)

MARTIN. O tom, či sú mokrade pre optimálne fungovanie krajiny potrebné, niet sporu. V teoretickej rovine určite. A v praxi? Položartom, polovážne možno povedať, že obraz niekdajšieho bohatstva turčianskych mokradí dokumentujú už len doklady prírodovedných zbierok (napríklad SNM - Múzeum Andreja Kmeťa v Martine, Botanická záhrada UK v Blatnici) a literárne pramene. Odhadom osemdesiat percent mokradí v Turčianskej kotline za ostatných približne sto rokov zaniklo a takmer celý zvyšok predstavuje degradované, znefunkčnené biotopy ochudobnené o dnes už mnohé vzácne druhy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Čo bolo a už nenávratne nie je

Vyhynuli napríklad vzácny glaciálny relikt páperec alpínsky, ostrica dvojdomá a vstavačovec strmolistý krvavý. Z kriticky ohrozených rastlín ustupujú zriedkavá zemežlč slatinná, vzácna ostrevka slatinná, ktorá okrem Turca nerastie takmer nikde na Slovensku a tiež unikátna ostrica Buxbaumova, ktorá má v Turci jedinú lokalitu na Slovensku. Rovnako aj kedysi bežná liečivá rastlina vachta trojlistá sa dnes v našom regióne vyskytuje len na 3-4 ustupujúcich lokalitách.

Botanik Turčianskeho múzea Andreja Kmeťa Stanislav Očka toto poškodenie mokradí pripisuje predovšetkým intenzívnej poľnohospodárskej výrobe, ktorá sa najmä od polovice minulého storočia podpísala pod rozsiahle meliorácie či náhradné rekultivácie aj v Turci, ale dôvodom sú aj iné zásahy človeka do krajiny – napríklad pri rôznej výstavbe, ale aj vtedy, keď intenzívne hospodárenie nahrádza nečinnosť.

SkryťVypnúť reklamu

Najmä po roku 1989 sa mokré lúky prestávali kosiť a pásť, zarástli konkurenčne silnými druhmi rastlín, čoho výsledkom je strata druhovej mnohorakosti týchto území. Zanikli alebo degradovali mnohé unikátne mokrade, medzi ktoré dnes už možno zaradiť aj Národnú prírodnú rezerváciu Kláštorské lúky, ktoré nie je schopná udržať ani ich legislatívna ochrana, ani vykonané revitalizačné opatrenia. Pôvodne rozsiahle slatinné spoločenstvá dnes nahradili porasty trste obyčajnej a kroviny. Ťažbou rašeliny boli zničené rozsiahle rašeliniská napríklad v Ivančinej či v Príbovciach. Pritom práve rašelina je, v prípadoch zničených rašelinísk už len bola, hmotným archívom, ktorá vo forme peľových zŕn a nerozloženej biomasy uchováva dôkazy o minulom vývoji prírody.

SkryťVypnúť reklamu

Z kotliny sa deštrukcia presunula k pohoriam

Výrazná deštrukcia mokradí sa z kotliny presunula k okrajovým častiam pohorí a miestami až do vrcholových partií Lúčanskej Fatry. „Svojím vývinom a druhovým zložením unikátne rašelinisko na Martinských holiach zaniká dôsledkom stavebných zásahov pri niekdajšej výstavbe vykrývača a lyžiarskeho strediska a divokej výstavby chát, domov a infraštruktúry v ostatných rokoch,“ upozorňuje botanik.

Podľa dohovoru o ochrane mokradí v iránskom Ramsare boli v roku 1998 do zoznamu medzinárodne významných mokradí zapísané ako celok Mokrade Turca, ktoré obsahujú národné prírodné rezervácie Turiec, Kláštorské lúky, chránené areály Jazierko pri Jazernici, Žarnovica, Ivančinské močiare a Blatničianka, všetko na rozlohe viac ako 750 hektárov.

Ako prízvukuje entomológ Matej Žiak zo SNM Múzea Andreja Kmeťa budúcnosť týchto území priamo ovplyvňuje rieka Turiec, ktorá ich nasycuje vodou a ktorá je jednou z mála európskych tokov, čo si dodnes zachovali charakter prirodzenej rieky. Zasiahlo síce do nej vybudovanie Vodnej nádrže Turček a na dolnom toku od Príboviec po Vrútky regulácia z tridsiatych rokov minulého storočia, no ešte stále je dôležitou tepnou regiónu najmä z ekologického hľadiska.

To, čo je v Turci, nie je inde na svete

„Preto je jej ochrana najmä v strednej časti toku, ktorý nie je regulovaný, veľmi dôležitá. Okrem iného aj preto, že sa tu stretá teplomilná dunajská fauna so studenomilnou karpatskou faunou, čo súvisí s formovaním tohto územia v treťohorách. Vtedy rieka Turiec bola priamo prepojená cez rieku Nitra s Dunajom a nie s Váhom, ako je to dnes. To sa odzrkadlilo prepojením a zachovaním panónskej fauny netypickej pre Považie,“ vysvetľuje. Vyskytujú sa tu vzácne druhy vážky – napríklad klinovka hadia, šidielko ozdobné, pošvatky, ktoré inde v hornom povodí Váhu nie sú, z mäkkýšov je to napríklad korýtko riečne. Kto má šťastie, môže uvidieť vydru riečnu či netopiera vodného. Na území rezervácie Kláštorské lúky žijú napríklad motýle európskeho významu – modráčik bahniskový, ohniváčik veľký či priadkovec trnkový alebo spiadač kostihojový.

Na mokradiach Turca napriek ústupu vzácnych druhov flóry ešte stále nájdeme viac ako 170 druhov vtákov, medzi nimi napríklad aj trasochvosta žltohlavého, ktorý má len tri hniezdiská v rámci Slovenska. Z obojživelníkov sa tu nachádza rosnička zelená, mlok karpatský, mlok horský, skokan zelený, z plazov je to užovka obojková a veľmi vzácna užovka stromová. Vzácnosťou rieky Turiec je hlavátka riečna, ale aj kolok vretenovitý, pĺž balkánsky či mieň sladkovodný.

Národohospodári!Vždy je čo ochraňovať

„Aj napriek tomu, že rozloha mokradí je dnes značne zdecimovaná, vždy je čo ochraňovať,“ zdôrazňuje Stanislav Očka. „Otázne je, či je to pri dnešnom prístupe reálne. Ochraňovať izolovanú lokalitu nemá význam, hydrologický režim nepozná hranice, aj malý odvodňovací zásah v blízkosti územia spôsobuje deštrukciu mokrade. Preto by ochrana mokradí nemala byť len záujmom prírodovedcov či ekológov,“ zdôrazňuje, pričom odbíja aj častý argument národohospodárov, že vodu predsa možno zachytiť aj v rybníkoch či vodných nádržiach.

„Žiadna umelo vytvorená vodná nádrž nemôže nahradiť prirodzenú mokraď, ani nenavráti jej prirodzenú diverzitu, ekologickú rovnováhu či funkčnosť,“ prízvukuje. „Ostré hranice strmých, vysokých brehov bez zaplavovaného pobrežného pásma, ako aj časté vypúšťanie a čistenie dien umelých vodných nádrží neposkytujú priestor ani čas na prirodzený vývin mokradných biotopov s mozaikou rôznorodých spoločenstiev rastlín a živočíchov,“ dodáva botanik. Ochrana mokradí preto nemôže spočívať len v ich monitorovaní, vedeckom výskume či revitalizovaní. „Dôležitejší je vzťah miestnych ľudí k týmto územiam a vedomie, že poznajú ich význam a nebudú ich ničiť,“ uzatvára Matej Žiak.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  4. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  5. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  6. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  7. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. V dôsledku nadmerného užívania alkoholu umiera čoraz viac ľudí
  4. Ikonický projekt Metropolis vyhral CIJ Awards
  5. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  6. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  7. dm a jej zákazníci podporili inštaláciu fotovoltických panelov
  8. Zimná ríša divov Maďarska
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 11 094
  2. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 6 870
  3. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 5 189
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 2 925
  5. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 2 667
  6. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 2 422
  7. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 2 419
  8. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 1 754

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: SAS THE BEST
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom
  3. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Biely Kameň
  4. Ľubomír Maretta: Melódia
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách
  6. Tomáš Vodvářka: Výročí soudružských poprav
  7. Anton Kovalčík: Ukrajina vs. Rusko, 1 - Hladomor.
  8. Matej Farkas: Lungo a citronáda
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 244 688
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 8 608
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 890
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 5 224
  5. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 4 230
  6. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 623
  7. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 299
  8. Post Bellum SK: Bez nohavíc, s krvavými stehnami i nosom musel šliapať po ulici k mame 2 229
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Fín Lahtinen strelil svoj prvý gól v martinskom drese.

Od stredy do piatku odohrali martinskí hokejisti tri stretnutia, z ktorých vydolovali osem bodov pri skóre 14:3 a mužstvo sa posunulo na prvé miesto tabuľky.


2 h
MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


21 h
Andrej Žitňaň je vedúcim archeologického výskumu v Martine.

Osídlenie pochádza z mladšej doby kamennej.


24 h
Súčasný stav ubytovne Fatranka.

Náklady investor odhaduje na 14 miliónov eur.


2. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Osídlenie pochádza z mladšej doby kamennej.


24 h

HIPEC sa využíva vtedy, keď zlyháva systémová liečba chemoterapiou.


2. dec

Slovensko je posledná krajina v rámci Európskej únie, ktorá používa papierové testy.


1. dec

Zadržané osoby skončili v policajnej cele.


23 h

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: SAS THE BEST
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom
  3. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Biely Kameň
  4. Ľubomír Maretta: Melódia
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách
  6. Tomáš Vodvářka: Výročí soudružských poprav
  7. Anton Kovalčík: Ukrajina vs. Rusko, 1 - Hladomor.
  8. Matej Farkas: Lungo a citronáda
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 244 688
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 8 608
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 890
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 5 224
  5. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 4 230
  6. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 623
  7. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 299
  8. Post Bellum SK: Bez nohavíc, s krvavými stehnami i nosom musel šliapať po ulici k mame 2 229
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?

Už ste čítali?