MARTIN. TURČ. TEPLICE. Je prirodzené, že udalosti z histórie ovplyvňujú súčasnosť ešte i dnes. Svojim vývojom tak prešli nielen turčianske mestá a obce, ale aj ich samotné názvy. Dve mestá nášho regiónu sa kedysi volali inak a ešte aj dnes sú ľudia, ktorí im po novom ani nehovoria.
Mesto Turčianske Teplice vzniklo pôvodne ako obec na panstve Hájskych . Prvá písomná zmienka o meste, resp. o teplých prameňoch, pochádza z roku 1281, kedy vtedajší kráľ Ladislav IV. poručil darovacou listinou grófovi Petrovi hájske panstvo a teplé pramene na západe. V roku 1412 sa tu dokonca liečil kráľ Žigmund.
V roku 1533 sa Turčianske Teplice stali majetkom mesta Kremnice. Kremnica sprístupnila pramene všetkým vrstvám spoločnosti a začala kúpele nielen využívať, ale aj budovať. Aj keď boli teplické liečivé pramene známe a navštevované, predsa sa túžby Kremnice, postaviť v Turčianskych Tepliciach vhodné budovy na ubytovanie hostí, splnili až v 19. storočí. Postupne sa začali budovať a rozrastať.
Po predchádzajúcich latinských a maďarizovaných názvoch mesta sa v roku 1920 nazývalo toto miesto Štabňanské Teplice a a od roku 1927 sa uvádzajú ako Štubnianske Teplice. Po februári 1948 boli Štubnianske Teplice premenované na Turčianske Teplice a druhýkrát v histórii sa stali sídlom okresu.
Aj názov mesta Martin prešiel všakovakými obmenami. Osada Martin ležala na kráľovskej pôde patriacej pod právomoc kráľovského kastelána sídliaceho na Sklabinskom hrade. Z roku 1284 je známy pod menom Villa Sancti Martini. Z roku 1350 nesie maďarský názov Zenhmarton. Neskôr sa jeho pomenovanie ešte niekoľkokrát zmenilo. V roku 1920 ho však nazývali Turčiansky Svätý Martin. V roku 1949 boli k mestu pripojené do tzv. veľkého Martina obce Tomčany, Vrútky, Priekopa, Lipovec a Záturčie. Meno Martin nesie od roku 1951, kedy sa udiala akcia premenovania miest. Z názvov sa odstráňovalo slovíčko svätý. Rovnaký osud postretol napríklad aj Liptovský svätý Mikuláš.
