MARTIN. Základnú školu na Jahodníckej ulici v Martine navštívil honorárny konzul z Japonska. Cieľom návštevy Eiichiho Ishikawu bolo pomôcť pri nadviazaní vzťahov medzi najväčšou martinskou školou a školou v Tokiu. Už dnes je jasné, že spoluprácu odštartujú tvorbou spoločného environmentálneho projektu.
„Základné body partnerstva sa nám podarilo dohodnúť. Teraz musíme vybrať správnu školu, najmä, čo sa týka počtu a veku detí. Projekt totiž chceme robiť so žiakmi prvého i druhého stupňa,“ vysvetlila riaditeľka ZŠ na Jahodníckej ulici Miriam Tvarožná.
S Japoncom po japonsky
Obidve strany sa dohodnú na obsahu a rozsahu globálnych environmentálnych tém, ktoré japonské i slovenské deti spracujú. Potom výsledky svojej práce spoja a odprezentujú.
„Komunikácia bude zatiaľ prebiehať elektronicky. Deti sa už teraz na to tešia. Ak k tomu pristúpia tak, ako pristúpili k prípravám na návštevu honorárneho konzula, vôbec sa nebojím, že by to nemalo dopadnúť dobre,“ vyslovila presvedčenie riaditeľka.
Šéfka školy takisto sa svojimi žiakmi v ničom nezaostala a honorárneho konzula privítala v jeho rodnej reči. Hoci krajinu vychádzajúceho slnka už navštívila a spoznala i jej kultúru, priznala, že japončina je ťažký jazyk.
„Prípravy na príhovor neboli jednoduché, no pán Ishikawa sám povedal, že mi všetko rozumel. To je pre mňa fantastické vysvedčenie.“
Na jej slová nadviazal aj honorárny konzul a komplimentmi nešetril.
„Japončina pani riaditeľky bola výborná a ak bude taká aj pripravovaná spolupráca, všetci sa máme na čo tešiť,“ doplnil.
Na obede trochu protekcie
Po tom ako Eiichi Ishikawa ochutnal chlieb so soľou, čakal na neho ďalší program. Nechýbalo v ňom vystúpenie živej kapely či rómsky tanec. Následne honorárny konzul prijal úlohu pedagóga a v interaktívnej učebni viedol hodinu geografie. Hlavnou témou bolo samozrejme Japonsko.
„Bol prekvapený, čo všetko žiaci o jeho krajine vedia a ako dobre rozprávajú po anglicky. Takisto vysoko ocenil ich bezprostrednosť a komunikačné schopnosti.“
Potom sa už vybral na obed do školskej jedálne. Menu nebolo špeciálne, dostal na tanier presne to čo žiaci.
„Nejakú tú knedľu mu tam pani kuchárky protekčne pridali. Mal ich, tuším, deväť,“ smeje sa riaditeľka.
Pri svojej návšteve Japonska na vlastné oči videla, ako sú vybavené a ako fungujú tamojšie školy. Najmodernejšia výpočtová technika je v nich samozrejmosťou a nechýbajú tam ani rôzne športoviská vrátane bazénov. Honorárnemu konzulovi sa preto snažila ponúknuť niečo iné.
„Japonsko je, čo sa týka vzťahov trochu rezervovanejšia krajina. Tie pozitívne emócie, srdečnosť, otvorenosť čo z detí sršali, na neho urobili dojem. Samozrejme všetko bolo podložené potrebnou dávkou zručností a vedomostí.“
Rodičia nevedia, čo doma majú
Napriek tomu, že Eiichi Ishikawa mal v Bratislave nabitý program, našiel si čas a zamieril do Martina. Miriam Tvarožná si jeho prístup veľmi váži, a preto ju dvojnásobne teší, ako návšteva dopadla.
„Najväčšia vďaka patrí žiakom. Ich rodičia a nielen oni, môžu byť na nich hrdí. Vedela som, že to zvládnu, ale že až takým bravúrnym spôsobom, to ma príjemne prekvapilo,“ netajila spokojnosť.
Od projektu, ktorý sa dobre rozbehol, si riaditeľka veľa sľubuje. Spoznávanie inej kultúry zaujímavou formou je podľa nej ideálnou možnosťou, ako sa deti i pedagógovia môžu posunúť o ďalší krôčik ďalej.
„Od Japoncov sa určite máme čo učiť. My však k tomu chceme pridať aj to svoje. Preto verím, že vznikne zaujímavé partnerstvo, ktoré neskončí pri jednom projekte a bude pokračovať ďalej,“ dodala na záver Miriam Tvarožná.
