MARTIN. Škandinávske krajiny aj susedné Česko ho poznajú a rozvíjajú, u nás je úplnou novinkou. Králičí hop je vo svete považovaný za šport, v ktorom králiky skáču cez prekážky dokonca aj súťažne. S myšlienkou založiť niečo také aj na Slovensku prišla Martinčanka Jana Šupínová. Po návrate z majstrovstiev v králičom hope v Českej republike začala podnikať prvé kroky k zrealizovaniu svojich nápadov. „Zamyslela som sa, kde by som chcela byť o päť rokov. Napĺňa ma práca s ľuďmi, deťmi a mám rada zvieratá. O králičom hope u nás som snívala celých osem rokov, ale akosi sa nenašiel čas, aby som sa mu mohla venovať. Ten čas prišiel práve teraz," hovorí Jana Šupínová, ktorej s prípravou potrebného vybavenia pomohli aj druhí, keďže kvôli vysokej cene si nemohla dovoliť nakúpiť prekážky.
„Vyrobiť prekážku je náročné, vyžaduje si to šikovné a hlavne silné chlapské ruky. Keď môj známy videl, že králičí hop je aktivitou hlavne pre deti, pochopil, že to určite má zmysel. Onedlho som s úžasom stála nad škatuľou plnou vlastnoručne vyrobených prekážok, ktorú mi poslal," opisuje s vďakou Janka. Pred založením krúžku bolo potrebné zistiť, či oň vôbec bude záujem.
„Zo šesťdesiatich zdvihlo ruku šestnásť detí, ktoré mali králika. Dostatočný počet pre spustenie krúžku teda bol. Vtedy som si ešte nebola ničím istá. Samotný impulz na založenie králičieho hopu však prišiel priamo od detí. Tie mi napísali, či by som ich vedela naučiť, ako sa so svojimi zvieratkami majú hrať. A keďže sme dostali k dispozícii aj vhodné priestory, krúžku už v ceste nestálo vôbec nič," opisuje začiatky Janka. Od marca sa teda raz do týždňa stretávajú deti a ich králiky v Základnej škole Aurela Stodolu v martinskom Záturčí ako prvý klub králičieho hopu na Slovensku.
Králik je učenlivý, dokáže aj tancovať
Jana Šupínová sa chovu králikov venuje už od svojich desiatich rokov. Jej prvými zverencami boli dva strakoše. Hoci v tom čase neexistovali špeciálne postroje, vyrobila si ich svojpomocne, aby mohla s králikmi trénovať.
„Vzala som remienky zo starých lyží a tie slúžili ako vôdzka," spomína. Dnes má Janka v byte päť králikov, ktorých so sebou bráva na krúžok. Malí ušiaci tu majú možnosť vyskákať sa dosýta. Vytvoria im prekážkovú dráhu, cez ktorú sa prehopkajú z jedného konca na druhý a späť. Niektoré prekážky zvládnu ľavou zadnou, iné si vyžadujú väčšiu dávku králičieho úsilia. Mohlo by sa zdať, že naučiť králika poslúchať je nemožné. Na krúžku králičieho hopu však ihneď vyjdete z omylu. Zajkovia skáču jedna radosť, a to nielen v sprievode majiteľa, ale aj sami.
„Sú veľmi učenliví, vedia si dobre pamätať a prekážky si značia. Okrem toho sa aj mimozmyslovo dorozumievajú a tak si navzájom pomáhajú. Doslova sa učia jeden od druhého," vysvetľuje Janka a dodáva, že naučiť králika poslúchať na povel je niečo podobné, ako keď človek učí psa.
„Stačí si pripraviť nejakú maškrtu, ktorú má králik rád a dať mu ju ako odmenu, keď poslúchne. Králiky sa dokážu naučiť všeličo, poznám prípady, keď predvádzali králičí tanec. Mojich zajkov prezývam aj zvončekové králiky, pretože sa naučili zvoniť vždy, keď sú hladné," opisuje skúsená chovateľka. Výška, do ktorej zajko dokáže vyskočiť, je rozdielna, všetko závisí od trénovania a tiež od skokových predností. Jana Šupínová približuje, že na začiatku králik vyskočí približne do výšky pätnásť až dvadsať centimetrov, avšak môže skočiť aj šesťdesiat.
Vek nehrá úlohu, skákať môže každý
Králičí hop je športom, ktorý sa v rôznych krajinách udržiava na vysokej úrovni. Pravidelne sa organizujú súťaže, národné ale aj celoeurópske majstrovstvá v skákaní králikov cez prekážky. Aj naši českí susedia so svojimi zajačikmi súťažia. Rozlišujú sa dva typy skokov podľa prekážok, a to ďaleký a vysoký. O český rekord v skoku do diaľky sa zaslúžil králik Rambo Lenky Špilerovej, ktorý vlani skočil neuveriteľných 290 centimetrov. V skoku do výšky nebol prekonaný dosiaľ najväčší výkon 95 centimetrov, ktorý patrí samičke králika Ramone majiteľky Michaely Kratochvílovej. S králikmi súťažia tak deti, ako aj dospelí. Krúžok králičieho hopu v Martine navštevujú zatiaľ deti, jeho vedúca Jana Šupínová však pozýva každého, kto má záujem. „V tomto vek nehrá žiadnu úlohu. Stačí mať chuť venovať sa zvieratkám, chcieť a prísť. Radi medzi sebou privítame kohokoľvek," hovorí Jana s úsmevom.
Králičí hop v sebe nesie aj hlbšiu myšlienku
Každú stredupopoludní prichádzajú do telocvičnedeti s prepravkami a košíkmi, v ktorých nesú svoje králiky. Záujemcovia, ktorí králika nemajú, sú takisto vítaní, môžu si požičať jedného z Jankiných piatich zajačikov. Nielen králiky, ale aj deti sú z králičieho hopu nadšené.
„Vždy, keď môžem, tak prídem, veľmi sa mi tu páči. Môj králik je síce niekedy trošku vyplašený, ale inokedy sa poriadne vyskáče," povedala Natálka Furielová. Aj jej kamarátka Kristínka Valková vyjadruje radosť, že na takýto krúžok môže chodiť. „Teta bola vonku a my sme boli zvedaví, čo jej to tam v tráve skáče. Prišli sme sa pozrieť a videli sme králiky. Povedala nám, že ak chceme, môžeme prísť na krúžok, veľmi rada som teda prišla," zhodnotila. Vedúca králičieho hopu je šťastná, že sa do krúžku deti zapájajú. Podľa nej totiž nejde len o poskakovanie.
„Králičí hop nie je iba o športovom súťažení. Umožňuje deťom naučiť sa tráviť čas jednak so zvieratkami, ale aj s rovesníkmi. Dostane ich od počítačov, učia sa zodpovednosti, komunikujú medzi sebou, hrajú sa. Som rada, že sa nám darí vychovávať ich aj takýmto spôsobom. Často totiž vídam deti na sídlisku, ako sedia na deke a vedľa nich pobehujú králiky. Deti predsa nemôžu tráviť čas len na sociálnych sieťach," konštatuje Jana Šupínová. Zároveň zdôrazňuje, že mnoho detí pochádza z problematických rodín a prekonáva osobné ťažkosti, ktoré sa aj vďaka účasti na krúžku a starostlivosťou o zvieratko zmierňujú. „Králičí hop je svojim spôsobom aj výbornou terapiou," ukončuje Jana Šupínová.
Klub králičieho hopu sa verejnosti predstavil naposledy v Múzeu slovenskej dediny v Martine v rámci podujatia Detská nedeľa. Po tomto prvom uvedení sa na slovenskú scénu, ktoré zožalo veľmi pozitívne ohlasy, sa budú členovia usilovať, aby sa so svojimi králikmi preskákali čo najďalej.
